Jedine aktívna spolupráca nás posúva vpred. Aj napriek tomu však sociálny dialóg na Slovensku stále značne pokrivkáva a žiada si systémovú zmenu – zhodujú sa zamestnávatelia a odbory

Dňa 28. apríla 2023 sa uskutočnil Snem Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Kľúčová zamestnávateľská organizácia v rámci neho bilancovala vývoj slovenského podnikateľského prostredia v uplynulom roku. Za účasti predsedu vlády, jednotlivých ministrov, zástupcov odborov a ďalších inštitúcií taktiež spoločne otvorene diskutovali nielen o legislatívnej smršti a degradácii sociálneho dialógu, ktorý je dnes systémovým problémom Slovenska, ako aj o možnostiach zlepšenia súčasného stavu, efektívnej spolupráci a zodpovednosti jednotlivých členov tripartity.

Vojna na Ukrajine, extrémna energetická, surovinová a inflačná kríza, legislatívna smršť poslaneckých návrhov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú podnikateľské prostredie či zavádzanie selektívnych daní a odvodov pre vybrané ziskové sektory – to sú len niektoré z výziev, ktorým zamestnávatelia na Slovensku čelili v uplynulom roku. Napriek opakovaným snahám o zmenu sa však situácia ani po mesiacoch nelepší, čo potvrdilo aj spoločné stretnutie zástupcov zamestnávateľov a odborov s prezidentkou SR, Zuzanou Čaputovou. Obchádzanie štandardného legislatívneho procesu je podľa zamestnávateľov dlhodobý systémový problém Slovenska, ktorý pretrváva jedno volebné obdobie. V uplynulých mesiacoch sa však podľa nich z neho stala doslova „bežná“ prax. „V parlamente sa opakovane kopia návrhy zákonov, ktoré sú prijímané bez akejkoľvek riadnej diskusie na pôde tripartity. Len dnes hovoríme o ďalších dvesto návrhoch zákonov, ktoré sú aktuálne predložené v parlamente, z ktorých mnohé zásadne negatívne ovplyvnia celé podnikateľské prostredie. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku – klesá konkurencieschopnosť podnikov, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť. Na konci dňa na ne doplácame všetci,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Sociálni partneri navyše negatívne hodnotia i fakt, že mnohé zásadné zmeny zákonov, o ktorých sa má rokovať na tripartite, sú im často predkladané na poslednú chvíľu. Dlhodobo pretrvávajúca krízová situácia v uplynulom roku historicky po prvý raz zjednotila zamestnávateľov a zástupcov odborov. Extrémne účty za energie a potreba včasnej adresnej pomoci zo strany štátu, rast minimálnej mzdy v čase inflačnej krízy a finančná stabilizácia podnikov i domácností sú pre sociálnych partnerov kľúčovou prioritou – a to bez ohľadu na to či zastupujú práva zamestnávateľov alebo zamestnancov. „Členovia RÚZ vytvárajú v rámci krajiny viac ako 260-tisíc pracovných miest vo všetkých segmentoch hospodárstva a plne si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú za nich nesieme. Podniky a domácnosti sú pritom navzájom prepojené. Len pokiaľ ekonomika funguje a podniky prosperujú, dokážu vytvárať pracovné miesta a poskytovať domácnostiam „stabilitu“ v podobe pravidelných príjmov, vďaka čomu môže životná úroveň rásť. Práve z tohto dôvodu ma teší, že po rokoch konečne spoločne hľadáme prieniky v oblastiach, ktoré nás spájajú a rešpektujeme sa aj v oblastiach, v ktorých sa naše názory rôznia. Práve to je príklad funkčného a efektívneho sociálneho dialógu v praxi,“ dopĺňa prezident RÚZ. Zamestnávatelia pritom zdôrazňujú, že oblasti, v ktorých sa pohľad sociálnych partnerov zhoduje, je viacero. „Spomeňme napríklad potrebu celoživotného vzdelávania zamestnancov a zabezpečenia dostatku kvalifikovaných pracovníkov podniku v kontexte zmien na pracovnom trhu, vytváranie pracovných pozícií pre matky s deťmi, seniorov či ľudí, ktorí chcú pracovať na skrátený úväzok, či spoločný záujem na tom, aby obyvateľstvo v dôsledku zavádzania nesystémových opatrení či dodatočných daní a odvodov neschudobnelo,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ Robert Spišák. S tým súhlasí aj prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) Monika Uhlerová: „Skúsenosti mnohých európskych krajín potvrdzujú, že tam, kde funguje sociálny dialóg, krajiny zvládajú krízy oveľa lepšie. Kvalita sociálneho dialógu však závisí aj od vzájomného rešpektu jednotlivých jeho aktérov. Rešpekt k inštitúciám a pravidlám sa buduje nielen prostredníctvom zákonov a ich dodržiavania, ale je v prvom rade základnou výbavou mentálneho nastavenia spoločnosti a vyspelosti politických elít, čo sa následne pretavuje do politickej kultúry ako jeden z jej nosných pilierov.“

Práve z tohto dôvodu dnes na Sneme RÚZ zamestnávatelia a zástupcovia odborov otvorene diskutovali s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milanom Krajniakom o konštruktívnych riešeniach a možnostiach, ktoré povedú k zlepšeniu aktuálnej situácie. Zamestnávatelia, združení v RÚZ, si na Sneme zároveň vytýčili strategické priority do nasledujúceho obdobia. K TOP prioritám aj naďalej patria predovšetkým možnosti efektívnejšieho čerpania z fondov Európskej únie (EÚ), zmeny v daňovo-odvodovej oblasti či problematika akútneho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a s ňou súvisiaca nevyhnutnosť posilnenia systému odborného vzdelávania, ako aj realizácia reformy vysokoškolského a celoživotného vzdelávania. „Bez systémového prístupu k celoživotnému vzdelávaniu Slovensko nikdy nebude schopné plne rozvíjať svoj potenciál. Bez dostatku kvalifikovaných pracovníkov budú musieť podniky okliešťovať svoju výrobu. A naopak, uchádzači o prácu, ktorí nebudú mať potrebné zručnosti, schopnosti a kvalifikáciu, na pracovnom trhu neuspejú,“ konštatuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.

V kontexte aktuálnej situácie Snem schválil Strategické zámery RÚZ vo forme programového dokumentu s názvom „Konkurencieschopné Slovensko“. [1] Práve konkurencieschopnosť domácich podnikov je dnes podľa zamestnávateľov dôležitejšia viac, než kedykoľvek predtým. „V dôsledku vojny na Ukrajine či energetickej krízy je svet rozdelený. Spoločné ciele, ktoré ho predtým spájali, sa zmenili – kľúčovou prioritou jednotlivých krajín je dnes prežitie a zabránenie deindustrializácii Európy. Zodpovedný prístup, celospoločenský dialóg, zmysluplné podporné mechanizmy a silná priemyselná politika sú alfou a omegou,“ uzatvára viceprezident RÚZ, Robert Spišák.