Zoštátnenie systému odpadového hospodárstva je krok späť – v čase konsolidácie zvýši náklady a zníži efektivitu – varujú zamestnávatelia
(V Bratislave, 25. 9. 2025)
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne odmietajú akékoľvek úvahy o zavedení tzv. štátneho systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) v odpadovom hospodárstve. Tento krok by totiž podľa zamestnávateľského sektora znamenal nielen porušenie základných princípov platnej európskej legislatívy, ale aj neefektívne zvýšenie nákladov v čase, keď slovenskí výrobcovia, miestne samosprávy i občania už čelia enormnému tlaku v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie verejných financií.
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (angl. Extended Producer Responsibility - EPR), ako ho definuje Smernica o odpadoch (čl. 8 a 8a), je postavený na plnej organizačnej a finančnej zodpovednosti výrobcov za odpad z ich výrobkov. Slovenská legislatíva tento princíp reflektuje prostredníctvom zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. „Zavedenie štátneho systému RZV by bolo vážnym precedensom nielen vo vzťahu k EÚ právu, ale najmä k trhovému prostrediu. Výrobcovia, ktorí dnes zodpovedne investujú do ekologických riešení, by kontrolu stratili nad tým, ako sa ich povinnosti plnia – a zároveň by boli povinní platiť viac,“ upozorňuje Robert Spišák, viceprezident RÚZ.
Zvyšovanie nákladov ohrozí konkurencieschopnosť v čase konsolidácie
RÚZ upozorňuje, že akékoľvek zoštátňovanie systémov RZV bude mať priame negatívne dopady na firmy práve v období, keď slovenský podnikateľský sektor nesie veľkú časť bremena vládnych opatrení zameraných na konsolidáciu verejných financií. „Zavádzanie dodatočne nákladných štátnych riešení v čase konsolidácie verejných financií je nielen ekonomicky nevhodné, ale najmä neudržateľné. Výrobcovia už dnes čelia nárastu daní, odvodov a iných povinností. Štát by mal hľadať úspory, nie nové náklady na úkor súkromného sektora,“ varuje Mário Lelovský, prvý viceprezident RÚZ.
Skúsenosti z iných krajín Európskej únie (EÚ) navyše jasne potvrdzujú, že monopolné systémy sú v praxi drahšie a menej efektívne. V Maďarsku sú napríklad náklady pre výrobcov na štátom riadený systém RZV viac ako o 200 % vyššie ako na Slovensku, pričom miera recyklácie odpadov z obalov, ako aj komunálneho odpadu, je nižšia. Rovnaká situácia je aj v Chorvátsku, kde je systém takisto riadený štátom.
Fungujúci systém netreba meniť – treba ho lepšie kontrolovať
Zamestnávatelia zdôrazňujú, že slovenský model kolektívnych systémov organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) dlhodobo vykazuje pozitívne výsledky. Miera recyklácie obalových odpadov na Slovensku dosahuje 73,9 % (údaj z roku 2021), čím už dnes predbieha európske recyklačné ciele pre rok 2025. OZV v spolupráci s obcami a zberovými spoločnosťami zabezpečujú zber, dotriedenie a vzdelávanie v oblasti triedenia odpadu, pričom všetky činnosti sú transparentné a pod pravidelným dohľadom. „Na Slovensku už máme vybudovaný systém, ktorý dobre funguje. Štát môže posilniť kontrolné mechanizmy tohto trhového systému, ale nemal by to nahrádzať nákladnými štátnymi riešeniami, ktoré inde zlyhávajú,“ upozorňuje Robert Spišák.
RÚZ zdôrazňuje, že voľná súťaž viacerých kolektívnych systémov RZV prirodzene vytvára tlak na efektivitu, inovácie a nákladovú úspornosť. Nemecká štúdia z roku 2013 preukázala, že prechod z monopolného systému na konkurenčný model znížil náklady systému na polovicu, čo sa prejavilo aj reálnou úsporou pre domácnosti a zvýšenou kvalitou triedenia.
RÚZ: Nepoškodzujme to, čo funguje - zlepšujme to, čo treba
RÚZ v tejto súvislosti vyzýva Ministerstvo životného prostredia SR, aby zachovalo súčasný trhový model RZV, ktorý je v súlade s európskym právom a preukázateľne prináša výsledky a aby upustilo od úvah o vytvorení štátneho systému, ktorý by bol drahší, menej efektívny a v rozpore so záujmami výrobcov, miest a občanov. Zamestnávateľský sektor zároveň apeluje na kompetentných, aby posilnili kontrolu nad systémom RZV, aby sa zabezpečila maximálna efektivita a transparentnosť bez zásahu do princípov RZV a nepridávali ďalšiu finančnú záťaž na plecia firiem, samospráv a občanov, ktorí už dnes znášajú rozsiahle negatívne dôsledky konsolidačných opatrení a inflácie.
