Programové vyhlásenie vlády vyvolalo u zamestnávateľov nemalé očakávania. Roky odkladané reformy a opatrenia na skvalitňovanie podnikateľského prostredia mali vďaka komfortu ústavnej väčšiny, ktorá deklarovala spoločné ciele, dostať konečne zelenú a priniesť výrazné zlepšenie. Reálny výkon mandátu vlády však podľa zamestnávateľov, združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), značne zaostáva za očakávaniami, a to nielen vinou pandémie. Po uplynutí prvej polovice vládnutia preto vládu vyzývajú najmä k urýchleniu kľúčových reformných procesov.
Reforma školstva, odvodov do penzijného systému, ale aj daní a odvodov či zavedenie systematického legislatívneho procesu, zníženie byrokracie a posilnenie vymožiteľnosti práva spojené s reformou justície – to všetko sú ciele, ktoré sa vo svojom programovom vyhlásení kabinet Igora Matoviča zaviazal naplniť počas nasledujúcich štyroch rokov. Polčas vládnutia však jasne dokazuje, že vláda svoje ambície, žiaľ, dokázala naplniť len čiastočne, čo potvrdzuje aj dokument s názvom „Hodnotenie transpozície priorít RÚZ do ekonomicko-spoločenskej reality Slovenska“. Ten skúma súlad medzi vytýčenými vládnymi plánmi a ich reálnym napĺňaním s požiadavkami zamestnávateľov. „Výsledky analýzy považujeme za dobrý základ konštruktívnej diskusie v kruhu sociálnych partnerov pre najbližšie dva roky,“ vysvetľuje prvý viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
Analýza ukázala, že za očakávaniami najvýraznejšie zaostáva najmä realizácia kľúčových reforiem v oblasti daní a odvodov, dôchodkov či vzdelávania. V implementačnej praxi sú zase najvýraznejšie rezervy predovšetkým v posilnení podpory aplikovaného výskumu a inovácií či životného prostredia a odpadového hospodárstva. Zamestnávatelia tiež upozorňujú aj na to, že množstvo ich požiadaviek, ktoré vyplynuli z európskeho projektu národných plánov obnovy, vláda neprijala. „Z pohľadu podnikateľského sektora možno uplynulé dva roky vládnutia súčasnej vlády vo všeobecnosti zhodnotiť ako rezervovaný optimizmus – vláda síce reflektuje na potreby zamestnávateľov, avšak pri ich napĺňaní zaostáva,“ konštatuje Lelovský.
Zatiaľ čo v celkovom hodnotení dosiahla transpozícia požiadaviek zamestnávateľov do programového vyhlásenia priemernú známku 2,74, samotná implementácia deklarovaných cieľov do praxe vykazuje negatívnejšiu priemernú známku 2,8.Naopak, očakávania zamestnávateľov sa naplnili najmä v oblastiach komplexného prístupu vlády k zavedeniu a podpore Kurzarbeitu či riešenia reprezentatívnosti odborov. Pozitívne tiež vnímajú snahu zamedziť plytvaniu verejných financií a eliminovať korupciu. Zlepšila sa podľa nich i samotná komunikácia s podnikateľským sektorom, ako aj úroveň digitalizácie verejnej správy. „Vítame aj snahu o naplnenie požiadavky zamestnávateľov na dosiahnutie účelného a transparentného využívania prostriedkov z fondov EÚ a zaradenie podpory infraštruktúry a klimaticko-energetických cieľov ako priority čerpania európskych fondov pre Slovensko,“ pokračuje prvý viceprezident.
Do procesu napĺňania Programového vyhlásenia vlády SR, žiaľ, zasiahol neočakávaný faktor v podobe globálnej pandémie ochorenia COVID-19, ktorý mnohé z plánov z objektívnych príčin odsunul. Zamestnávatelia od počiatku novovzniknutej atypickej krízy vyjadrovali pochopenie k tomuto stavu a vláde vyjadrovali napriek neakcieschopnému stavu procesov pochopenie a veľkú mieru trpezlivosti aj v často administratívne nezvládnutých procesoch. „Napriek tomu, myslím, že po dvoch rokoch sa všetci zhodneme, že pandémia nemôže byť donekonečna výhovorkou na všetko. Je načase sa postupne vrátiť späť k bežnému predpandemickému fungovaniu, posunúť sa vpred, a najmä dobehnúť zameškané,“ uzatvára Mário Lelovský.
Analýza vznikla v rámci projektu „Tripartite Dialogue - The Age of Cooperation“, ktorý bol podporený Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov 2014 - 2021 v rámci programu „Sociálny dialóg - dôstojná práca. Hodnotila výkon vlády od jej ustanovenia do 31.1.2022.
.jpg)