Zamestnávatelia sa stretli s ministrom životného prostredia

20.09.2021

Spoločne diskutovali o kľúčovej európskej klimatickej reforme a balíku opatrení „Fit for 55“, možnostiach zlepšenia systému recyklácie i vzdelávaní 

(V Bratislave, 21.9.2021)

Hlavnou témou stretnutia zamestnávateľov, združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), s ministrom životného prostredia Jánom Budajom bola stratégia Ministerstva životného prostredia k napĺňaniu stanovených „zelených“ cieľov v rámci Plánu obnovy a odolnosti a jej presah do podnikateľskej oblasti. Diskutovalo sa aj o modernizácii slovenskej energetiky, dekarbonizácii priemyslu či o príprave budúcich generácií odborníkov na zelenú ekonomiku v rámci stredných odborných škôl.

Kľúčová klimatická reforma – aj tak by sa dal označiť balík opatrení s názvom „Fit for 55“, ktorý vznikol v súvislosti s cieľom Európskej únie (EÚ) znížiť emisie skleníkových plynov o 55% do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. V tejto súvislosti predstavila Európska komisia pred časom 15 legislatívnych návrhov, ktoré počítajú napríklad so sprísnením a rozšírením systému EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS), zavedením mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, revíziou smerníc o zdaňovaní energie, vyššej energetickej efektívnosti či s rýchlejším zavádzaním nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry na jej podporu a podobne. Zamestnávatelia ministrovi životného prostredia zdôraznili, že plánovaná zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine. Podniky sú pripravené splniť svoje záväzky, avšak žiadajú nastavenie správnych rámcových podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti.: „Je pre nás kľúčové poznať jasné stanovisko Slovenska k jednotlivým návrhom komisie, ako aj jeho jasné odôvodnenie. Viaceré z  opatrení, ako napríklad znižovanie celkového emisného stropu, zavedenie uhlíkovej kompenzácie na hraniciach pri paralelnom znižovaní voľnej alokácie ohrozeným sektorom, či úprava smerníc pre obnoviteľné zdroje energie a revízia zdaňovania energie sú totiž stále nedopracované a ich prijatie v súčasnej podobe by spôsobilo enormné náklady, ktoré by mali výrazné negatívne dopady nielen na slovenské podniky, ale aj na niektoré skupiny obyvateľstva,“ upozorňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. 

Ďalšou témou rokovania boli kroky vedúce k zlepšeniu súčasnej legislatívy a výkonu systému v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v odpadovom hospodárstve. Tí totiž, prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), znášajú všetky náklady súvisiace s odpadmi z plastových obalov, teda financujú aj ich samotnú recykláciu. V praxi sa však často stáva, že vyzbieraný a vytriedený PET materiál sa nerecykluje tak ako by sa mal, no naopak,  končí v spaľovniach, či dokonca na skládkach odpadu. OZV uzavrie zmluvy s príslušnými obcami a zberovými spoločnosťami a z peňazí výrobcov im platí za triedený zber a nakladanie s odpadom. „Zberové spoločnosti nepodliehajú prakticky žiadnej kontrole zo strany OZV, a práve preto môže dochádzať k prípadom, v ktorých vyzbieraný PET materiál nekončí v recyklačnom centre, ale v spaľovni či na skládke. Slovenské zákony to totiž povoľujú a častokrát je to v praxi pre zberovú spoločnosť dokonca oveľa výhodnejšie, než PET recyklovať“, vysvetľuje prvý viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. 

Zamestnávatelia preto s ministrom diskutovali aj o možnosti spolufinancovania nevyhnutných investícií do modernizácie energetiky a dekarbonizácie priemyslu z verejných zdrojov a na to určených nástrojov, ako je Plán obnovy a odolnosti, Modernizačný či Environmentálny fond. V krajinách mimo EÚ sa totiž častokrát vo výrobnom procese neuplatňujú rovnako striktné pravidlá, čo slovenský priemysel stavia do konkurenčnej nevýhody. Na ceste k dekarbonizácii je preto nevyhnutné podporovať domáci priemysel a chrániť ho pred konkurenciou zo spomenutých, takpovediac zvýhodnených krajín. V opačnom prípade pocíti Slovensko odliv výroby a investícií do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi mimo Európskej únie. Samotný proces dekarbonizácie je závislý od vývoja a zavádzania prelomových technológií a metód, ktoré sú spojené s nepomerne väčšou energetickou náročnosťou a značnými finančnými nákladmi. Aby sa k ambíciám EÚ pripojili aj iní, musíme dokázať, že transformácia energetiky a priemyslu je technicky, ale aj ekonomicky realizovateľná, bez straty konkurencieschopnosti a s tým súvisiacich pracovných miest. Z tohto dôvodu by podľa zamestnávateľov mala EÚ posilniť všetky regulačné nástroje a politiky, vrátane „Fit for 55“, s cieľom udržať rovnaké podmienky na podnikanie pre domáci priemysel a výrobu, ako má  konkurencia, ktorá (zatiaľ) rovnaké klimatické ciele a z nich vyplývajúce náklady nezdieľa.

Oblasť „zeleného“ duálneho vzdelávania bola taktiež jedným z bodov dnešného rokovania. V tejto oblasti RÚZ navrhla vytvoriť novú skupinu študijných odborov na stredných odborných školách, ktorá by zabezpečila prípravu odborníkov na zelenú a obehovú ekonomiku. Zamestnávatelia sa s ministrom zhodli na potrebe ďalšej vzájomnej komunikácie a spolupráce. 

Novinky k téme
#1

Zamestnávatelia sa stretli s ministrom životného prostredia

20.09.2021
tlačové správy
životné prostredie
Hlavnou témou stretnutia zamestnávateľov, združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), s ministrom životného prostredia Jánom Budajom bola stratégia Ministerstva životného prostredia k napĺňaniu stanovených „zelených“ cieľov v rámci Plánu obnovy a odolnosti a jej presah do podnikateľskej oblasti. Diskutovalo sa aj o modernizácii slovenskej energetiky, dekarbonizácii priemyslu či o príprave budúcich generácií odborníkov na zelenú ekonomiku v rámci stredných odborných škôl.
O autorovi
Ján Balažia PhD. Ing. +421904507580 Lorem Ipsum is simply dummy text of the printing and typesetting industry. Lorem Ipsum has been the industry's standard dummy text ever since the 1500s, when an unknown printer took a galley of type a...