Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
(V Bratislave, 24. 4. 2026)
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) dnes na svojom výročnom Sneme otvorene pomenovali kľúčové problémy slovenskej ekonomiky a verejných financií, ktoré pociťujú slovenské podniky a aj domácnosti. Za účasti najvyšších vládnych predstaviteľov diskutovali o tom, čo musí Slovensko urobiť, aby v najbližších 5 až 10 rokoch nestrácalo svoju konkurencieschopnosť a dokázalo zabezpečiť udržateľný ekonomický rast.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Výročný snem RÚZ dlhodobo patrí medzi najdôležitejšie fóra sociálneho dialógu na Slovensku. Pri jednom stole sa stretávajú najväčší zamestnávatelia, členovia vlády, zástupcovia odborov, akademickej pôdy aj odborných inštitúcií, aby spoločne hľadali riešenia pre ekonomiku, ktorá čelí rastúcemu tlaku a neistote. „Republiková únia zamestnávateľov dnes zastupuje podniky, ktoré dávajú prácu viac ako 350-tisíc ľuďom na Slovensku. To nie je len číslo, to je záväzok. Zodpovednosť za pracovné miesta, za výplaty, z ktorých žijú rodiny, za investície, ktoré posúvajú regióny dopredu, aj za to, aby Slovensko zostalo konkurencieschopné. V súčasnej realite je to však čoraz ťažšie – firmy čelia prudkému rastu nákladov, nepredvídateľným zásahom štátu, vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu, nedostatku ľudí a zároveň aj oslabujúcej pozícii Slovenska v medzinárodnej konkurencii,“ zdôraznil na úvod prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Pri príležitosti konania výročného snemu RÚZ predseda Národnej rady SR Richard Raši zdôraznil význam konštruktívneho dialógu medzi zákonodarcami a podnikateľským sektorom. „RÚZ predstavuje pre zákonodarnú moc kľúčového partnera v odbornom dialógu. Hlas zamestnávateľov musí byť v parlamente vypočutý, pretože sú to práve firmy, ktoré tvoria hodnoty a zabezpečujú prosperitu krajiny. Vaše podnety z praxe sú pre nás dôležitým kompasom pri príprave legislatívy a naším spoločným cieľom musí byť vytvorenie takého prostredia, v ktorom štát nie je prekážkou, ale spoľahlivým partnerom, ktorý vytvára priestor pre stabilitu a rozvoj firiem,“ uviedol predseda parlamentu Richard Raši. „Žijeme vo svete, kde sa šoky stali novým normálom. O to viac dnes potrebujeme ekonomiku, ktorá dokáže rásť aj v neistote – postavenú na investíciách, inováciách a podpore talentov. Budúcnosť nevybudujeme obranou pred zmenami, ale aktívnym vytváraním podmienok pre modernú a odolnú ekonomiku,“ doplnil guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Obaja pritom zdôraznili potrebu stabilného ekonomického prostredia, podpory investícií a zodpovedného riadenia verejných financií.
Zamestnávatelia aj tento rok v rámci Snemu otvorili kľúčové ekonomické témy v odborných diskusných paneloch spolu s predstaviteľmi vlády. Prvý panel spojil podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva SR Denisu Sakovú, ministra zdravotníctva SR Kamila Šaška a viceprezidenta RÚZ Jozefa Špirka, ktorí diskutovali o stave ekonomiky a potrebe okamžitých prorastových opatrení. Slovenská ekonomika podľa účastníkov panelu citeľne spomaľuje, stráca konkurencieschopnosť a čoraz viac zaostáva za európskym priemerom. „Slovenská ekonomika čelí spomaľovaniu, ktoré už dnes vedie k likvidácii niektorých podnikov alebo k ich odchodu do zahraničia. Situácia je alarmujúca, rast HDP zaostáva za priemerom Európskej únie a naďalej spomaľuje. Zároveň vidíme pokles súkromných investícií, nárast počtu nezamestnaných a infláciu, ktorá na Slovensku patrí medzi najvyššie v únii. Takáto situácia sa dotýka všetkých bez rozdielu, ako podnikov, tak aj ich zamestnancov a domácností,“ upozornil viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
RÚZ/Peter Brichta
Zástupcovia zamestnávateľov zároveň jasne pomenovali, čo musí byť prioritou vlády: menej byrokracie, menej regulácií a nižšie náklady na podnikanie. Podľa nich je nevyhnutné odstrániť duplicitné povinnosti, zjednodušiť daňový systém a výrazne znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Rovnako dôležité je obmedziť neefektívne verejné výdavky a vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie pre investície.
Medzi konkrétne opatrenia zaradili napríklad zrušenie nadbytočných stupňov náročnosti práce, odstránenie dodatočných nákladov pre zamestnávateľov, zníženie energetických nákladov či zjednodušenie daňového systému. „Namiesto zavádzania nových povinností by sme sa mali sústrediť na to, ako podnikateľom reálne uľahčiť fungovanie. Máme pripravené konkrétne riešenia – od balíka viac ako 300 opatrení známeho ako Kilečko 3 až po princípy ako ‚jedenkrát a dosť‘ či ‚1 in 2 out‘. Problém nie je v tom, že nevieme čo robiť, ale že tieto opatrenia dlhodobo nevyužívame,“ zhodli sa zamestnávatelia.
RÚZ/Peter Brichta
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková v tejto súvislosti zdôraznila, že ministerstvo má pripravený balík prorastových opatrení, ktorý dostalo za úlohu vypracovať do konca marca spolu s rezortmi financií a informatizácie. Balík približne deväťdesiatich opatrení obsahuje päť kľúčových oblastí: energetiku, daňovo-odvodové zaťaženie firiem, investície a zefektívnenie investičnej činnosti na Slovensku, trh práce a zlepšenie podnikateľského prostredia. „Opatrenia aktuálne prerokúvame s príslušnými gestormi, najmä s MF SR, vzhľadom na ich možné dosahy na štátny rozpočet. Následne ich prejdeme aj so zástupcami podnikateľského sektora, aby sme určili priority. Našou prioritou je rýchlo prijať opatrenia bez dosahu na štátny rozpočet a zároveň systematicky zlepšovať konkurencieschopnosť Slovenska a podmienky pre rast ekonomiky,“ skonštatovala.
Napriek tomu, že nie všetky prorastové opatrenia sa dajú urobiť zo dňa na deň, nakoľko mnohé reformy si vyžadujú dlhšiu prípravu, zamestnávatelia zdôraznili, že vláda môže rýchlo prijať aj kroky, ktoré neznamenajú nič iné než opravu vlastných škodlivých rozhodnutí z minulosti. Takýmto okamžite realizovateľným prorastovým balíkom by bolo zrušenie dane z finančných transakcií, sprehľadnenie systému DPH a zníženie počtu sadzieb, zníženie hlavnej sadzby dane z príjmu právnických osôb a zrušenie posledných zvýšení daňovo-odvodového zaťaženia práce. Daň z finančných transakcií zvyšuje firmám náklady a zhoršuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Komplikovaný systém DPH zvyšuje administratívnu záťaž, chybovosť aj priestor na špekulácie. Vyššia sadzba dane z príjmu právnických osôb oslabuje investičnú atraktivitu Slovenska a vyššie zdanenie práce zdražuje zamestnávanie, znižuje motiváciu pracovať a zhoršuje konkurencieschopnosť firiem. „Odstránenie týchto opatrení by bolo rýchlym a jasným signálom, že Slovensko chce opäť podporovať investície, pracovné miesta a ekonomický rast,“ konštatovali zamestnávatelia.
RÚZ/Peter Brichta
Diskusia sa dotkla aj zdravotníctva a jeho vplyvu na podnikateľské prostredie, najmä z pohľadu potreby rýchlo realizovateľných opatrení s pozitívnym ekonomickým dopadom a jasne nastaveného harmonogramu ďalších krokov rezortu. Zaznela potreba znižovania administratívnej a regulačnej záťaže pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vrátane predstavenia konkrétnych výsledkov auditu byrokracie a opatrení na zlepšenie podmienok najmä v ambulantnom sektore. Otvorená bola aj otázka efektívneho dialógu medzi ministerstvom, odbornou a podnikateľskou verejnosťou pri príprave systémových zmien, ako aj potreba širšieho zapojenia reprezentatívnych zamestnávateľských partnerov do odvetvového sociálneho dialógu v rezorte zdravotníctva. „Zdravotníctvo a ekonomika sú úzko prepojené – kvalitný a dostupný zdravotný systém je jedným zo základných predpokladov konkurencieschopnosti krajiny. Našou ambíciou je preto pokračovať v systémových zmenách, ktoré zjednodušia prostredie pre poskytovateľov, znížia zbytočnú administratívnu záťaž a zároveň zabezpečia pacientom kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Kľúčový je pritom otvorený a vecný dialóg so všetkými partnermi – vrátane zamestnávateľov – aby sme nastavovali opatrenia, ktoré budú dlhodobo udržateľné a prinesú reálne výsledky pre pacientov aj ekonomiku,“ zdôraznil minister zdravotníctva SR Kamil Šaško.
RÚZ/Peter Brichta
Témou druhého diskusného panelu, v ktorom sa stretol minister školstva Tomáš Drucker a 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský, bolo kvalitné vzdelávanie pre konkurencieschopné Slovensko v kontexte rýchlo sa meniaceho trhu práce. Diskusia sa zamerala na ďalšie smerovanie reformy školstva, úlohu vysokého školstva, rozvoj vzdelávania dospelých a prepojenie vzdelávania s potrebami trhu práce. „Ak chceme na Slovensku udržať talentovaných ľudí, musíme im ponúknuť kvalitné a relevantné vzdelávanie, ktoré ich pripraví na reálne výzvy rýchlo sa meniaceho trhu práce. Kľúčové je posilniť prepojenie škôl s praxou a vytvárať prostredie, v ktorom budú mladí ľudia vidieť svoju budúcnosť doma, nie v zahraničí,“ uviedol 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker zdôraznil: „Ak má byť Slovensko konkurencieschopné v prostredí rýchlo sa meniaceho trhu práce, nesmieme vnímať vzdelávanie ako izolovaný systém, ale riadiť ho ako kľúčovú súčasť našej ekonomickej stratégie. Nestačí len zvyšovať investície – rovnako dôležité je, aby boli cielené, prepojené s reformami a prinášali reálne výsledky pre študentov aj zamestnávateľov. Na Slovensku preto systematicky posilňujeme prepojenie škôl s praxou, rozvíjame duálne vzdelávanie a modernizujeme kurikulum tak, aby mladí ľudia získavali zručnosti potrebné nielen pre prvé zamestnanie, ale aj pre celoživotné uplatnenie. Zároveň budujeme stabilné a transparentné financovanie, ktoré umožňuje školám plánovať a zlepšovať sa. Našou ambíciou je, aby každý investovaný zdroj do vzdelávania prispieval k vyššej kvalite, väčšej rovnosti príležitostí a dlhodobej prosperite krajiny.“
RÚZ/Peter Brichta
Tretí diskusný panel sa venoval ekonomickému vývoju a verejným financiám Slovenska. Diskutovali v ňom Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a viceprezident RÚZ Robert Spišák. Panel otvoril kľúčové otázky nízkeho ekonomického rastu, oslabujúcej konkurencieschopnosti a spôsobu, akým Slovensko pristupuje ku konsolidácii verejných financií. Diskutujúci sa zhodli, že ekonomika sa nachádza v období zvýšenej neistoty a slabého výkonu, pričom doterajší model konsolidácie v mnohých prípadoch nielen že nepriniesol očakávaný efekt, no zároveň tlmí investície a brzdí rast. Hlavnou témou preto bolo, ako nastaviť konsolidáciu tak, aby nepoškodzovala ekonomiku, zamestnanosť a exportnú výkonnosť, ale naopak podporila dlhodobý rast. Významnou otázkou zostáva aj nastavenie daňovo-odvodového systému, ktorý už dnes patrí medzi najviac zaťažujúce v rámci OECD. Zamestnávatelia zdôraznili, že akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní je neudržateľné a bude mať obrovské negatívne dopady na celú krajinu.
RÚZ/Peter Brichta
Panelisti sa zároveň zhodli, že bez systémových zmien na strane výdavkov, vyššej efektívnosti štátu a stabilného podnikateľského prostredia nebude možné dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Kľúčovou podmienkou však ostáva aj spoločenská a politická priechodnosť opatrení, keďže bez širšieho konsenzu nie je možné realizovať reformy presahujúce jedno volebné obdobie. „Ak má byť konsolidácia verejných financií úspešná, nemôže byť postavená len na zvyšovaní daní a odvodov. Upozorňovali sme na to pred troma rokmi a upozorňujeme na to aj dnes, na základe objektívne merateľných dát a výsledkov, ktoré takto postavená konsolidácia Slovensku priniesla. Narazili sme na limity, čo sa negatívne prejavuje na investíciách aj konkurencieschopnosti. Potrebujeme konsolidáciu, ktorá bude stáť na efektívnejšom štáte, rozumnejšom nastavení výdavkov a predovšetkým na podpore ekonomického rastu. Len rast totiž dokáže dlhodobo stabilizovať verejné financie a zabezpečiť prosperitu krajiny,“ uviedol viceprezident RÚZ Robert Spišák. „Na začiatku volebného obdobia by mala vláda vždy predstaviť konsolidačnú trajektóriu na celé obdobie vrátane zamýšľaných zmien v daniach a odvodoch. Znížila by sa tým neistota a jej negatívny vplyv na investície a ekonomický rast. Konsolidácia má byť postavená na prorastovom daňovo-odvodovom mixe a vo väčšej miere na výdavkovej strane, s využitím odporúčaní Útvaru hodnoty za peniaze, OECD a Európskej komisie. Súčasťou reforiem by mala byť aj modernizácia dlhovej brzdy, aby sa už nezopakovala situácia, že si rozvrátime dlhodobú udržateľnosť ešte pred príchodom kríz,“ uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. „Slovensko sa dnes nachádza v stave hlbokého úpadku a je potrebné zásadným spôsobom reformovať fungovanie tejto krajiny,“ konštatoval predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
RÚZ/Peter Brichta
Zástupcovia RÚZ upozornili, že Slovensko sa dnes nachádza v rozhodujúcom bode, ktorý si vyžaduje jasné smerovanie, dlhodobú víziu a politickú odvahu prijímať aj nepopulárne, no nevyhnutné rozhodnutia. Bez zásadného zlepšenia podnikateľského prostredia, podpory investícií a obnovy konkurencieschopnosti nebude možné zabezpečiť dlhodobý rast ani stabilitu verejných financií.
Výročný snem RÚZ tak vyslal jasný signál – Slovensko potrebuje prejsť od krátkodobých a často nesystémových opatrení k premyslenej a „nadstraníckej“ stratégii, ktorá bude stáť na podpore ekonomického rastu, efektívnom štáte a partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom a presiahne jedno volebné obdobie. RÚZ pritom deklaruje pripravenosť byť aktívnym partnerom vlády pri príprave aj realizácii riešení, ktoré posilnia ekonomiku a zlepšia životnú úroveň na Slovensku. „Slovensko dnes nepotrebuje ďalšie čiastkové zásahy, ale jasný plán, kam chceme ako krajina smerovať. Zamestnávatelia sú pripravení niesť svoj diel zodpovednosti, a teda investovať, vytvárať pracovné miesta a rozvíjať regióny. Očakávame však, že štát bude stabilným a predvídateľným partnerom, ktorý nebude ekonomiku brzdiť, ale naopak jej pomôže rásť. RÚZ je pripravená a chce byť pri tom ako konštruktívny partner, ktorý prináša riešenia, nie problémy,“ uzavrel prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
RÚZ/Peter Brichta
Tohtoročný Snem bol pre členov RÚZ výročným podujatím, v rámci ktorého si interne zvolili zloženie orgánov únie – Prezídia RÚZ a Dozornej rady RÚZ na najbližšie dva roky. Rovnako tak si členovia zároveň zvolili aj svojich predstaviteľov na nadchádzajúce obdobie – opätovne zvoleným prezidentom RÚZ sa stal Miroslav Kiraľvarga, 1. viceprezidentom aj naďalej zostáva Mário Lelovský. Post viceprezidentov RÚZ opätovne obájili Vladimír Bakeš, Pavol Piešťanský, Martin Podhradský, Robert Spišák, Jozef Špirko a Marek Senkovič na poste viceprezidenta RÚZ nahradil Vladimíra Kestlera.