(V Bratislave, 19. 9. 2025)
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vyjadrujú znepokojenie nad výsledkom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR), ktoré sa uskutočnilo v utorok 17. 9. 2025. Upozorňujú, že diskusia v priebehu prípravy návrhu konsolidačných opatreniach zo strany vlády bola len formálna, bez skutočnej snahy o dialóg so sociálnymi partnermi. Slovensko aktuálne nie je krajinou sociálneho dialógu – vláda rozhoduje sama, bez odborov, bez zamestnávateľov, bez rešpektu k partnerstvu. Na tom nič nemení ani fakt, že počas celého funkčného obdobia tejto vlády riadne zasadá Hospodárska a sociálna rada vlády SR. Jej zasadnutia sú totiž až pomyselným vrcholom sociálneho dialógu.
Zamestnávatelia upozorňujú, že počas rokovania HSR SR nebola zodpovedaná kľúčová otázka, a teda prečo neboli sociálni partneri prizvaní k príprave jednotlivých konsolidačných opatrení v čase ich tvorby? Zástupcovia zamestnávateľov a odborov sa zhodli, že odpoveď vlády a argument, že „by sa aj tak nedohodli“, je neakceptovateľná a len podčiarkuje, že vláda nepovažuje sociálny dialóg za kľúčový.
Sociálni partneri sa zhodli, že takýto spôsob „dialógu“ je len jeho karikatúrou. Vláda odmietla aj viaceré návrhy zamestnávateľov a odborárov na kompromisné riešenia šetrenia v rámci konsolidácie, ktoré by nezaťažovali slovenskú ekonomiku, čo jasne ukazuje, že cieľom nie je skutočná diskusia o hľadaní riešení, ale jednostranné presadzovanie politického diktátu bez akejkoľvek spätnej väzby.
Odliv mladých, odchod kapitálu, zánik živností
Únia zamestnávateľov opakovane zdôrazňuje, že vláda zas a opäť siaha po najjednoduchšom, no najdeštruktívnejšom nástroji konsolidácie – zvyšovaní daní a odvodov na úkor pracujúcich a podnikateľov. Medzi navrhovanými opatreniami sú, zavedenie dodatočného 1 % odvodu zo zdravotného poistenia, zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb na 30 % až 35 % pre vybrané skupiny pracujúcich, daňových licencií pre firmy, zdanenia živnostníkov, nákladov pre zamestnávateľov na PN a nepriamych daní. RÚZ upozorňuje aj na to, že tri doterajšie “konsolidačné“ balíky spolu v objeme 7,4 miliardy eur, nefungujú: kontrastujú s výsledkom hospodárenia: deficit v rokoch 2023, 2024 dosiahol a zrejme aj v rokoch 2025 a 2026 dosiahne, nezmenene úroveň viac ako 6-miliárd eur. Vzniká tak 7-miliardová diskrepancia medzi deklarovanou konsolidáciou a rozpočtovou realitou.
Opatrenia, ktoré vláda prijíma budú mať okamžité a zásadné negatívne dopady na celú ekonomiku. Firmám zostane menej prostriedkov na investície, rozvoj a inovácie. V prostredí rastúcich nákladov a nestability sa bude investičná aktivita utlmovať – Slovensko tak príde o nové projekty a príležitosti. Zamestnávanie sa stane ešte nákladnejšie a menej atraktívne, najmä pri kvalifikovanej pracovnej sile. Výsledkom bude spomalenie tvorby pracovných miest a zvyšovanie tlaku na presun podnikateľskej činnosti mimo krajiny. Domácnosti budú čeliť ďalšiemu zdražovaniu, a to prakticky vo všetkých oblastiach, vrátane potravín, služieb, bývania. Malí podnikatelia a živnostníci budú zatvárať svoje prevádzky. Pre mnohých z nich budú nové odvody a dane ekonomicky neudržateľné – tlak na ich náklady rastie, zatiaľ čo príjmy stagnujú. A v neposlednom rade, mladí a kvalifikovaní ľudia budú ešte intenzívnejšie odchádzať do zahraničia, kde je za rovnakú prácu vyššia čistá mzda a štát im nekladie prekážky.
Pre bližšiu predstavu. V okolitých krajinách je zdanenie práce výrazne nižšie, teda čistý príjem zamestnancov vyšší a tento rozdiel sa v budúcom roku ešte prehĺbi. Na Slovensku jeden vysokokvalifikovaný zamestnanec prispeje k verejnému rozpočtu sumou minimálne 46-tisíc eur ročne. Zamestnancov, ktorých sa najviac dotýka zvýšenie dane z príjmu a odvodov je zhruba 100-tisíc. Únia zamestnávateľov realisticky predpokladá, že ak sa 5-tisíc z nich odsťahuje do okolitých krajín, nakoľko táto pracovná sila je výrazne mobilná, suma, o ktorú takto Slovensko môže prísť na daniach a odvodoch dosahuje až 200-miliónov eur ročne. „Slovensko je dlhodobo krajinou, z ktorej mladí a vzdelaní ľudia odchádzajú. Ročne odídu desaťtisíce, najmä vysokoškolsky vzdelaných. Strata jedného takéhoto človeka znamená pre štát odhadovanú stratu až 2,84 milióna eur v budúcej pridanej hodnote podľa vládneho materiálu Magnet pre talenty,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák.
To je obrovská ekonomická a spoločenská rana, ktorá ohrozuje budúcnosť krajiny podobne zásadne ako pretrvávajúce schodky rozpočtu.
Ak nezmeníme stratégiu konsolidácie, zostávať tu bude menej a menej produktívnych ľudí a ekonomika bude viac a viac upadať. Deficity sa neznížia a dane sa budú zvyšovať kontinuálne až do úplného ekonomického kolapsu.
Vláda na sebe nešetrí
Zamestnávatelia odmietajú predstavu, že konsolidácia môže stáť výlučne na strane príjmov bez reálnej redukcie výdavkov. „Štát na sebe nešetrí. Namiesto systémových reforiem, znižovania neproduktívnych výdavkov a zefektívnenia verejnej správy prenáša bremeno na pracujúcich a zamestnávateľov, likviduje motiváciu podnikať a investovať,“ konštatuje Spišák. Neudržateľne firmám zvyšuje náklady a zaťažuje domácu spotrebu. Takto nastavené opatrenia nezastavia deficit, len prehĺbia stagnáciu, nezamestnanosť a frustráciu.
Slovensko si pod sebou píli konár
RÚZ varuje, že ak bude vláda pokračovať v nesystémových a nekoordinovaných opatreniach bez reálneho dialógu so sociálnymi partnermi, odliv talentov sa ešte väčšmi zrýchli, investori budú hľadať iné krajiny, daňová báza sa bude znižovať, nie zvyšovať, a sociálne napätie porastie. „Je neakceptovateľné, že práve tí, ktorí tvoria hodnoty a platia dane, teda zamestnávatelia a pracujúci, majú opäť niesť zásadné bremeno konsolidácie,“ zdôrazňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Výzva poslancom NR SR a vláde
RÚZ vyzýva poslancov NR SR, aby zastavili prijatie konsolidačného zákona v súčasnej podobe v parlamente, a vládu, aby okamžite prehodnotila formu prípravy konsolidačných opatrení, reálne otvorila sociálny dialóg s odborármi a zamestnávateľmi a prestala prenášať zodpovednosť na budúce generácie. „Slovensko si už totiž nemôže dovoliť ďalšie roky stagnácie, odchodov mladých ľudí a znehodnocovania práce,“ uzatvára sa v stanovisku RÚZ.