Dátum: 19. septembra 2025
Zdroj: hnonline.sk
V rozhovore s Martinom Krajčovičom, predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu, sa dozviete:
Rozhovor s Martinom Krajčovičom si môžete vypočuť na tomto odkaze: https://open.spotify.com/episode/1ppIrKy9yCfhyprklFAS1z
Krádeže sú problém. Ešte väčší je agresia, ktorá v rámci V4 stúpa len na Slovensku. Vyhrážajú sa našim zamestnancom, niektorí vytiahnu aj nôž, tvrdí šéf aliancie obchodníkov.
Tretie kolo konsolidácie, ktoré predstavil minister financií Ladislav Kamenický, prináša nové opatrenia zamerané najmä na zamestnancov, živnostníkov a firmy. Kým vláda hovorí o potrebe ozdraviť verejné financie, podnikatelia varujú, že zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie môže utlmiť spotrebu a oslabiť rast ekonomiky.
Diskusia sa obzvlášť citlivo dotýka obchodných reťazcov, ktoré čaká napríklad presun sladkých či slaných pochutín pod vyššiu DPH. O dosahoch konsolidačných opatrení, sektorovej dani aj raste kriminality v supermarketoch sa HN rozprávali s Martinom Krajčovičom, predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Hlavnou témou posledných dní bolo tretie kolo konsolidácie. Minister Kamenický oznámil niekoľko krokov, ktoré sa dotýkali najmä podnikateľov, pri obchodných reťazcoch naznačil ich možné zdanenie v nasledujúcom kole. Ako hodnotíte celý balík aj plány na vaše ďalšie zaťaženie?
Na jednej strane vítame, že nedošlo k zavedeniu žiadnej sektorovej dane, ktorá by mala veľmi negatívny dopad na celý reťazec. Na druhej strane je však zlou správou, že štát opäť nešetrí a namiesto toho zvyšuje záťaž pre firmy aj obyvateľov. Ide o najmasívnejšie zaťaženie práce za posledné roky – vláda chce od ľudí, či už ide o živnostníkov alebo zamestnancov, vybrať 800 miliónov eur. To podľa nás tvrdo zasiahne retailový trh, ktorý už dnes stagnuje a v niektorých prípadoch klesá.
Očakávame, že tieto stovky miliónov budú na trhu chýbať, čo povedie k prepadu maloobchodu aj k nižšiemu výberu DPH pre štát. Spotreba sa tak v podstate udusí. Konsolidácia zároveň zasiahne zamestnávateľov, pretože zamestnanci budú oprávnene žiadať vyššie mzdy, keďže im štát výrazne berie z výplat. Ďalším negatívnym dôsledkom je fakt, že takýto konsolidačný balík odsudzuje Slovensko na rolu montážnej dielne. Pozície s vyššou pridanou hodnotou budú vznikať v okolitých krajinách, ktoré majú výrazne priaznivejšie daňovo-odvodové zaťaženie. Z tohto pohľadu ide o veľmi nepriaznivú správu – namiesto úspor štát masívne zvyšuje bremeno práce.
Naozaj je to tak, že štát nešetrí? Zaznelo totiž, že 1,3 miliardy má uhradiť štát.
Treba povedať, že ide už o tretí konsolidačný balíček. Ak si porovnáme ten masívny z minulého roka, 95 percent jeho dopadov zasiahlo zamestnávateľov a zamestnancov. Dnes je to stále viac ako 50 percent, čiže šetrenie prakticky neprebieha. Z 1,3 miliardy treba pripomenúť, že 400 miliónov pochádza z eurofondov určených na energetickú pomoc, takže štát sa vo vlastnom šetrení dostáva pod miliardu. Navyše plánované prečerpanie ďalších 400 miliónov z eurofondov, ktoré sú určené na investície a hospodársky rast, tento efekt ešte tlmí.
To, čo už druhý rok po sebe chýba, sú prorastové opatrenia, pretože nič nestimulujeme, napríklad spotrebu alebo rast ekonomiky. V predošlom balíčku bola aspoň čiastočne znížená DPH na vybrané potraviny a niektoré služby. V tomto balíčku však nenájdeme žiadny stimul – naopak, množstvo opatrení spotrebu utlmí a tým aj hospodársky rast.
Ako ste vnímali niektoré opatrenia, ktoré opäť zvyšujú zaťaženie práce?
Samozrejme, ide o náklady, ktoré sa niekde musia prejaviť. Na jednej strane hovoríme, že nechceme zvyšovať ceny, na druhej strane takéto záťaže sa bez ich rastu nedajú pokryť. Nemožno ich ani jednoducho rozpustiť, pretože nejde o prvý rok konsolidácie – tá už trvá dlho a smerujeme do tretieho roka. Možno je potrebné pripomenúť aj dôvod tejto dĺžky: konsolidácia sa začala pri deficite niečo vyše šesť miliárd. Prijímame opatrenia za viac ako sedem miliárd, a výsledok je, že deficit zostáva stále nad šesť miliárd. Čiže tu niečo nevychádza.
Problém je v tom, že ako krajina neúmerne zvyšujeme výdavky, napriek masívnej konsolidácii. Konsolidácia je správna a nikto nespochybňuje, že sa robiť musí. My, zamestnávatelia – ako jeden z najväčších členov Republikovej únie zamestnávateľov – hovoríme, že sa konsoliduje nesprávne, pretože nejde o šetrenie na výdavkovej stránke štátu, ale neúmerné zaťažovanie príjmovej. Tým sa nadmerne zaťažuje podnikateľský sektor aj zamestnanci novými daňami, a pritom sa prakticky nedosahuje žiadne skutočné šetrenie.
Kde by sa podľa vás na štátnej správe dalo najviac šetriť? Hovorilo sa napríklad o pozastavení nákupu vozidiel či o zdanení paušálnych výdavkov.
Treba povedať, že došlo k historickej zhode medzi Republikovou úniou zamestnávateľov a Konfederáciou odborových zväzov, keď predložili štátu návrhy opatrení, ktoré by mohli priniesť konsolidáciu. Celková suma pritom dosahovala približne šesť miliárd eur. Ako príklad možno spomenúť predaj prebytočného majetku, ktorý by sa dal rozložiť na šesť až desať rokov s ročnými príjmami okolo pol miliardy eur.
Aký majetok máte na mysli?
Ide o rôzne zariadenia, nefunkčné sklady a množstvo ďalších vecí, ktoré štát historicky vlastní, nevyužíva ich a zároveň musí znášať náklady na ich údržbu.
Hovorili ste, že vás potešilo, že tam nie je žiadna sektorová daň. Bolo to naznačené. Čítate to tak, že do budúcnosti by mohol prísť návrh na sektorovú daň? Spomínali sa banky, reťazce aj digitálna daň.
Z logického hľadiska by zdaniť obchodné reťazce obratovou daňou na štýl Poľska a Maďarska bolo samovražedné. Keby k tomu došlo, vláda by vlastným pričinením zvyšovala ceny základných potravín. Nebolo by to vinou dodávateľov ani obchodníkov, ale priamym dôsledkom takéhoto opatrenia. Dnes nejde o teóriu – stačí sa pozrieť na výsledky v Maďarsku a Poľsku. Masívna inflácia v týchto krajinách bola vyššia ako na Slovensku.
Za posledných desať rokov stúpali ceny jedla v Poľsku a Maďarsku rýchlejšie než u nás. V Maďarsku dokonca extrémne, pretože pri stropovaní cien sa inflácia ešte znásobila. Poľsko, napriek nulovej sadzbe DPH a masívnej podpore potravinárskeho sektora, malo vyššiu potravinovú infláciu než Slovensko. Dosahy takýchto odvodov sú teda veľmi deštruktívne a spotrebitelia ich pocítia na základných produktoch – či ide o dôchodcov, mladé rodiny alebo sociálne odkázané skupiny.
Faktom je, že Slovensko nepodporuje svoj potravinársky priemysel tak, ako to robia Maďarsko či Poľsko. Predpokladám, že obdobná daň by ešte viac oslabila pozíciu našich producentov, ktorých by nahrádzali lacnejší zahraniční dodávatelia.
Áno. Maďarsko bolo vždy hydinárska veľmoc a dnes masívne siete dovážajú hydinu z Poľska, aby tlmili straty spôsobené takýmito daňami, čo rozkladá maďarský potravinársky priemysel. Ak dnes vieme, že Slovensko nie je konkurencieschopné z hľadiska cien, zavedenie podobného opatrenia by ohrozilo slovenský potravinársky priemysel. Už nejde o teóriu – vidíme, čo to spôsobilo u dvoch susedných štátov, a môžeme sa z toho poučiť.
V akej výške mala napríklad Maďarsko daň z obratu?
Viackrát sa menila. Dnes najväčšie reťazce platia viac ako štyri percentá z obratu. Pre predstavu, na Slovensku sa priemerný zisk pohybuje na úrovni 1,6 až 1,9 percenta. Ide teda o takmer trojnásobok zisku, čo znamená, že všetky reťazce by sa pri takejto sadzbe dostali do straty. Tú by nebolo možné kompenzovať inak než zvýšením cien alebo hľadaním lacnejších zdrojov nákupu.
Napriek vašim tvrdeniam mnohí politici tvrdia, že predajne neprimerane zarábajú.
Zisky v maloobchode s potravinami sú však extrémne nízke a dostali sme sa pod priemernú úroveň v rámci Európskej únie. Ak sa pozrieme na finančné výsledky reťazcov za minulý rok, zisk klesol o viac než 30 percent. Tieto údaje dnes vidí aj štát – napriek rastúcim cenám od poľnohospodárov a potravinárov reťazce tieto nárasty tlmia, aby sa nepremietli do koncových cien. Niektorí tvrdia, že reťazce majú monopolné postavenie, no Protimonopolný úrad potvrdil, že maloobchod s potravinami je vysoko konkurenčný, čo je v prospech spotrebiteľov na Slovensku.
Tretí rok za sebou reťazce tlmia nárasty cien od poľnohospodárov a potravinárov na vlastný náklad, a dnes je to už dokázané číslami. Predtým im málokto veril, dnes však reálne vidíme, že kým zisky niektorých potravinárskych firiem vzrástli, zisky reťazcov brutálne klesli.
Vnímajú tieto čísla aj politici?
Myslím, že áno. Máme neustále cenové kontroly – štát si podľa zákona o cenách vyžaduje tieto informácie od ministerstva financií, Slovenskej obchodnej inšpekcie či ministerstva pôdohospodárstva. Na základe nich sledujú vývoj nákupných a predajných cien, výšku marží a celkovú úroveň cien. Samotná správa ministerstva financií, ktorú vláda schválila vo februári tohto roka, jasne uvádza, že siete tlmia infláciu, pričom cenové nárasty vyplývali z rastu cien v poľnohospodárstve a potravinárstve. Netvrdím, že tieto cenové nárasty nie sú často objektívne – samozrejme, že sú.
Kedy vznikla diskusia o osobitnom odvode reťazcov? Vnímam ju už od čias ministerky Gabriely Matečnej za SNS.
Od tejto diskusie sa dokonca pristúpilo k reálnym krokom, no Európska komisia pozastavila výkon opatrenia. Dôvodom bolo jeho nezlučiteľnosť s európskym právom, na čo sme od začiatku upozorňovali. Opatrenie platilo len tri mesiace, a rezort financií vypočítal, že spotrebitelia za január zaplatili na potravinách o 50 miliónov eur viac. Štát vie, že išlo o nevhodné opatrenie, a jeho opätovné zavedenie v inej forme by len ukázalo, v akej zložitej situácii sa nachádza. Takéto opatrenie by totiž jednoznačne zaťažilo nielen domácnosti, ale aj slovenských výrobcov, čo si na trhu nikto neželá.
Napriek tomu sa šéf SNS Andrej Danko nedávno vyjadril, že chce „zaviesť extra daň na obchodné reťazce“. Čo tým mal na mysli?
Ide o jeho legitímnu politickú agendu, no z ekonomického hľadiska je to nezmysel. Treba tiež myslieť na to, že ak sa niekto zaťaží, budú musieť byť zaťažení všetci – vrátane vidieckych predajní. Keď už ste spomenuli pána Danka, niekoľkokrát som ho žiadal o stretnutie, no často neprišla žiadna odpoveď. Chceli sme mu ukázať dáta, ktoré jednoznačne dokazujú, že takéto opatrenie by bolo „strelením si do kolena“ – a to pre všetkých spotrebiteľov, vrátane rizikových a ohrozených skupín obyvateľstva.
Predstavme si, že by sme k tomu skutočne prišli. Ako by sa s tým reťazce vyrovnávali?
Opakujem, stačí sa pozrieť na Maďarsko, kde je podobná štruktúra obchodných sietí a fungujúca vertikála od farmára až po predajňu. V prvom rade sa tam zdražovalo. Ďalším dôsledkom bolo, že reťazce sa dostávali do straty a museli zvyšovať zisk z predaja, aby dokázali zaplatiť obratovú daň a nepreklopili sa do straty.
To znamenalo, že hľadali najlacnejšie produkty na trhu, ktoré už neboli maďarské, ale napríklad poľské. V dôsledku toho sa v Maďarsku začala masívne dovážať hydina, pričom predtým pochádzala väčšinou z miestnej produkcie. Dnes je tam poľská produkcia už etablovaná. Obchodníci logicky začali hľadať lacnejšie tovary.
Ak to prenesieme na slovenské pomery, naše potraviny sú v priemere drahšie než maďarské, čo znamená, že miestna výroba nie je schopná cenovej konkurencie. Ak štát bude podobnými opatreniami tlačiť na trh, predpokladám príchod maďarského scenára – vysokú infláciu a uprednostňovanie najlacnejších alternatív, ktoré sú všade okolo nás, či už z Česka, Poľska alebo Ukrajiny. Všetci produkujú lacnejšie než Slovensko.
Nie je to tak trochu otázka ťažkého kompromisu zo strany štátu? Myslím tým dilemu, či uprednostniť slovenské potraviny alebo lacnejšie zahraničné alternatívy. Predvolebné sľuby síce hovorili o príchode lacného tovaru, no namiesto toho tu máme opäť infláciu na úrovni 2,6 percenta.
Každý chce mať lacné slovenské potraviny, no za posledných 20 rokov sme pre to takmer nič neurobili, a preto to dnes nie je možné. Vo výsledku tak stoja spotrebitelia pred voľbou: slovenské potraviny alebo lacné alternatívy. Ak chceme vidieť zmenu a dobehnúť krajiny ako Česko či Poľsko, musíme masívne investovať do spracovateľského priemyslu. Prvovýroba je totiž relatívne v poriadku, no smeruje do zahraničia, kde sa z nej vyrábajú produkty a pridaná hodnota ostáva mimo Slovenska.
Nedávno sa opäť hovorilo o krádežiach v prevádzkach. Ide skutočne o problém, ktorý sa objavil len v poslednom období, napríklad po novele Trestného zákona?
Krádeže sú vždy úzko spojené so sociálnymi krízami. Už v roku 2009 sme zaznamenali zvýšený počet krádeží a podobný trend vidíme aj dnes. Nárast sa začal od obdobia, keď výrazne rástla inflácia.
Treba tiež povedať, že počet krádeží rastie aj v Česku, Poľsku či Maďarsku. Ešte závažnejšie je, že rastie aj agresivita spojená s týmito krádežami – zlodej je ochotný použiť nôž alebo udrieť človeka aj pre tovar v hodnote 40 eur. Takýmto tempom sa dostávame na úroveň krajín, pre ktoré je tento jav rovnako nový, ako napríklad v Anglicku alebo Nemecku, kde krádeže spojené s agresiou vyžadujú legislatívne zásahy.
O akej agresii konkrétne hovoríme?
Evidujeme útoky a vyhrážky smrťou, zlodeji často kričia na pracovníkov v prevádzke, že si ich počkajú a vedia, kde bývajú. Takéto správanie je úplne neakceptovateľné. Preto sme sa obrátili na štát – sami to nedokážeme zvládnuť. Komunikujeme s políciou, ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti, aby sa prijímali opatrenia, ktoré problém riešia a poskytujú nám podporu.
Ide napríklad o bližšiu spoluprácu s políciou a kontaktné osoby, ktoré tieto prípady riešia. Vítame aj legislatívne opatrenia, ktoré prvé predstavil minister spravodlivosti, týkajúce sa drobných obecne trestaných krádeží a alternatívnych trestov. Dnes totiž, ak udelím pokutu niekomu, kto nič nevlastní, nezaplatí ju a nič sa mu nestane, pretože štát mu nemá čo exekuovať.
Zákazníci mohli zaznamenať množstvo nových opatrení. Aké možnosti ochrany prevádzok a ich pracovníkov dnes existujú?
Napríklad vo Veľkej Británii sa zavádza nová skutková podstata – útok na pracovníka maloobchodu bude považovaný za trestný čin. Hrozí mu odňatie slobody až na šesť mesiacov, pretože doterajšie mechanizmy nezvládali problém riešiť. Vlna agresie podobná tej v Anglicku sa objavuje aj u nás, a je na zamyslenie sociológov, prečo v rámci V4 tento jav rastie práve na Slovensku, zatiaľ čo v Česku, Poľsku a Maďarsku nie.
Je teda táto situácia spôsobená novelou Trestného zákona? Nedávno totiž minister Matúš Šutaj Eštok hovoril, že za problémy môže spoločnosť, opozícia a médiá.
My sa nechceme zapájať do politických sporov. Naším cieľom je chrániť zamestnancov. V niektorých regiónoch pracovníci SBS odmietajú pracovať. V určitých lokalitách musí bezpečnostná služba sprevádzať zamestnancov až do áut a čakať, kým nastúpia do autobusu. Takéto situácie sú úplne neprijateľné. Myslíme si, že agresia nemá priame súvislosti s trestným kódexom. Fakty však ukazujú, že niektorí zlodeji sú ochotní ohroziť pracovníkov aj pre 20, 30 či 40 eur. Je to naozaj znepokojujúce, kam sme ako spoločnosť dospeli.
Boli už konkrétne prípady, kde SBS-ka musí sprevádzať zamestnancov na zástavku?
Deje sa to napríklad v Bratislave a ďalších mestách. Objavujú sa aj krádeže na objednávku – typickým príkladom je káva, ktorej cena výrazne stúpla. S tým súvisí aj nárast krádeží kávy, ktorá sa následne predáva za nižšiu sumu – ide o kšeft. Tovar sa ďalej predáva do reštaurácií, kaviarní alebo krčiem bez bločku, takže štát prichádza aj o daňové príjmy.
Odkaz: https://www.modernyobchod.sk/tlacove-spravy/sef-obchodnikov-ak-zdanime-retazce-pochovame-potravinarov-orban-uz-ukazal-ze-to-je-ekonomicka-samovrazda/
