RÚZ: Ľudia a firmy konsolidujú, štát ďalej míňa a zadlžuje Slovensko
Tri roky vláda vysvetľuje domácnostiam a firmám, že vyššie dane, odvody a poplatky sú nevyhnutnou cenou za ozdravenie verejných financií. Chceme stabilizovať dlh, každým rokom znižovať nedostatok peňazí v hospodárení štátu. Realita je však taká, že aj predloženým návrhom rozpočtu na rok 2027 sa naše zadlženie naďalej zvyšuje. V roku 2023 sme boli zadlžený vo výške 69 miliárd eur a na konci roka 2027 by sa náš dlh mal dostať na úroveň 100 miliárd eur. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú, že v tomto prípade už nemožno hovoriť o ozdravovaní verejných financií. Rezignujeme na riešenie príčiny problému a účet za vlastné rastúce výdavky štátu opakovane presúvame na občanov a firmy.
Vláda bude mať v roku 2027 príjmy vo výške 63 miliárd eur a výdavky 71 miliárd eur, teda o 13 % vyššie výdavky ako príjmy. Rozdiel (deficit) je 7 a pol miliardy eur.
Predstavme si to na rozpočte domácnosti. Rodina s ročným príjmom 30-tisíc eur by pri rovnakom hospodárení minula približne 34-tisíc eur. Chýbajúcich 4-tisíc by si každý rok musela požičať. Jej dlh by tak neustále rástol a spolu s ním aj úroky. Bez zníženia výdavkov by sa zadlžovala stále viac, až kým by neprišiel exekútor. Slovensko dnes hospodári rovnako. Aj po troch rokoch konsolidácie si približne každé desiate euro, ktoré minieme, musíme požičať.
Rodina sa pritom môže pokúsiť svoj príjem zvýšiť, napríklad ďalšou prácou. Štát si však rast ekonomiky jednoducho naplánovať nevie. Ak príde kríza a HDP klesne o niekoľko percent, príjmy štátu klesnú spolu s ním, no vysoký dlh a úroky zostanú. O to nebezpečnejšie je vstupovať do horších časov už dnes s takýmto vysokým deficitom.
Na každého občana Slovenska, vrátane dôchodcov, aktívne pracujúcich, študentov, detí i dnes narodených, tak bude pripadať približne 18 500 eur verejného dlhu. Pre porovnanie, v roku 2023 to bolo približne 12 700 eur.
A účet bude čoraz drahší. Len na úrokoch má štát v roku 2027 zaplatiť približne 7,5 milióna eur každý jeden deň. Do roku 2029 má účet za úroky stúpnuť ešte radikálnejšie, na takmer 10 miliónov eur denne.
Za tieto peniaze Slovensko nedostane nové nemocnice, cesty ani lepšie školy. Je to iba cena za dlhy, ktoré sme si na Slovensku vytvorili.
Ak takýto trend nezastavíme a nezvrátime, smerujeme do situácie, kedy budeme nútení drasticky škrtať sociálne dávky a žiadať medzinárodné inštitúcie o pomoc.
Rozpočet na rok 2027 pokračuje v rovnakom modeli ako v predchádzajúcich rokoch. Kým domácnosti a firmy znášajú dôsledky troch konsolidačných balíkov, štát zásadné úspory na vlastnom fungovaní doposiaľ nepredstavil.
Naopak, počet zamestnancov verejnej správy má v roku 2027 opäť stúpnuť, a to medziročne o viac ako 2 500 ľudí. Od roku 2024 ich pribudlo približne 12-tisíc a výdavky na zamestnancov verejnej správy majú napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii Slovenska len budúci rok stúpnuť o viac ako miliardu eur. „Ľudia a firmy tri roky konsolidujú, štát tri roky míňa. A v predvolebnom roku ešte pridáva. Namiesto škrtania vlastných výdavkov ďalej zvyšuje dlh, ktorého účet zostane po voľbách nám všetkým. Prestaňme odsúvať problém, okamžite začnime šetriť na fungovaní štátu a pripravme konkrétny plán, ako zastaviť rast dlhu, nie ako od ľudí a firiem vyberať ďalšie miliardy,“ zdôrazňuje RÚZ.
Vysoké dane by boli problémom aj v silnej ekonomike. O to vážnejšia je situácia, keď Slovensko patrí medzi najslabšie rastúce ekonomiky regiónu a jeho konkurencieschopnosť sa ďalej zhoršuje. Napriek tomu ani po troch rokoch konsolidácie vláda nepredstavila balík skutočných prorastových opatrení, ktorý by zásadne zlepšil podmienky pre investície, podnikanie a tvorbu pracovných miest.
Po zmenách prijatých v rokoch 2024 až 2026 má navyše Slovensko najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie firiem a zamestnancov spomedzi krajín V4. Vyššie zaťaženie pritom neprinieslo ani zdravšie verejné financie, ani konkurencieschopnejšiu ekonomiku. Výsledok vidieť aj v medzinárodnom porovnaní. V rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2026 skončilo Slovensko na 63. mieste zo 70 hodnotených ekonomík a posledné spomedzi krajín EÚ. Česko obsadilo 33., Poľsko 41. a Maďarsko 51. miesto. Kým v rokoch 2019 a 2023 bolo Slovensko na 53. priečke, dnes je o desať miest nižšie.
RÚZ nechce vstupovať do politického súboja o štátny rozpočet. Nemôže však mlčať, keď čísla ukazujú, že zvolená cesta nie je správna. „Ak po troch rokoch konsolidácie máme vyšší dlh, vysoký deficit, rastúce výdavky štátu a chýbajúce prorastové opatrenia, problém už nie je v tom, že štát vyberá málo. Problém je v tom, ako hospodári s tým, čo vyberie. Ani prípadné ďalšie dane a odvody túto špirálu nezastavia. Iba zoberú ďalšie peniaze ľuďom a firmám a oslabia ekonomiku, ktorá ich má vytvárať,“ konštatujú zamestnávatelia združení v RÚZ.
RÚZ preto opätovne žiada, aby sme prestali zamieňať zvyšovanie príjmov štátu za konsolidáciu a predstaviť konkrétne úspory, reformu fungovania verejnej správy a skutočné prorastové opatrenia. RÚZ pritom už sama identifikovala možné úspory vo verejných výdavkoch až v objeme 6,5 miliardy eur.
Predložený rozpočet nie je rozpočtom konsolidácie ani rozpočtom rastu. Je to iba rozpočet rastúceho dlhu, rastúcich deficitov a rastúcej neistoty. Slovensko nepotrebuje štvrté kolo vyberania peňazí od občanov a firiem. Potrebuje štát, ktorý konečne začne šetriť aj sám na sebe.
