Priemysel potrebuje spravodlivú kompenzáciu nákladov za emisie premietnutých do cien elektriny – inak hrozí výrazná strata jeho konkurencieschopnosti
(V Bratislave, 21. 5. 2025)
Slovenský priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chémia či výroba papiera, dlhodobo zápasí s dôsledkami rastúcich cien energií a emisných poplatkov. Hoci Európska únia (EÚ) ponúka mechanizmus kompenzácií na zmiernenie týchto nákladov, Slovensko ho využíva výrazne menej ako ostatné krajiny. Kým napríklad Nemecko či Belgicko alokujú desiatky percent z výnosov z emisných kvót na podporu svojho priemyslu, Slovensko v roku 2023 vyčlenilo len 15 %. Slabá štátna pomoc tak znižuje konkurencieschopnosť domácich firiem a ohrozuje ich budúcnosť v čase prechodu na zelenú ekonomiku.- upozorňujú zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ).
Slovenský priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chémia, výroba papiera či kovov, čelí už dlho vážnym výzvam v dôsledku rastúcich cien energií a nákladov na emisie CO₂. Systém kompenzácie nepriamych nákladov vyplývajúcich z obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) zo strany EÚ je jedným z nosných nástrojov na ochranu európskeho priemyslu pred rizikom tzv. carbon leakage (únik do krajín s menej rigoróznou klimatickou reguláciou). Tento mechanizmus má zmierniť dôsledky rastúcich cien elektriny, do ktorých výrobcovia premietajú náklady na CO₂.
Slovensko však patrí medzi krajiny s najnižšou mierou využívania tohto nástroja. Zatiaľ čo Nemecko za rok 2023 poskytlo kompenzácie vo výške viac ako 2,3 mld. eur (čo predstavuje vyše 31% z príjmov z aukcií emisných kvót) alebo Belgicko 250 mil. eur (46 %) a Francúzsko 900 mil. eur (43 %), na Slovensku bola táto podpora iba 58 miliónov eur – teda len 15% z príjmov z EU ETS v danom roku. Historicky, paradoxne, išlo o najvyššiu sumu vyčlenenú z Environmentálneho fondu na tento účel – v dôsledku snahy Ministerstva životného prostredia a ministra Tomáša Tarabu, ktoré o prostriedky až do prijatia novely zákona č. 414/2012 Z. z. v roku 2024 „bojovalo“ s Ministerstvom financií SR. Po prijatí novely už je schvaľovanie na kolektívnom rozhodnutí vlády formou uznesenia na 3 roky.
Pozitívnym signálom je, že výška podpory na Slovensku v posledných rokoch rástla – na kompenzácie za rok 2021 bolo určených 1,1 mil. eur, o rok neskôr 20,9 mil. eur a za rok 2023 už spomínaných 58,3 mil. eur. „Žiaľ, tento trend sa tento rok nepodarilo udržať, ani posilniť – pretože aktuálne prebiehajúca výzva na kompenzácie za cenu emisných kvót EU ETS premietnutú do ceny elektriny v roku 2024 počíta s objemom 35,4 mil. EUR, čo je výrazne menej ako vlani. Ak chceme zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a zabrániť jeho likvidácii, je nutné sa vrátiť k vyšším objemom, porovnateľným s úrovňou kompenzácie v iných krajinách EÚ,“ apeluje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Z analýz preukázateľne vyplýva, že slovenské firmy dostali v porovnaní s konkurenciou v zahraničí len zlomok kompenzácií. Kým napríklad nemecký hutnícky podnik ThyssenKrupp Steel Europe získal za rok 2023 približne 125 mil. eur a ArcelorMittal Gent v Belgicku 43 mil. eur, slovenský U. S. Steel Košice „dostal len“ 4,6 mil. eur – napriek porovnateľnej výrobe. Rovnako tak spoločnosť Mondi SCP síce bola za rok 2023 druhým najväčším príjemcom kompenzácií v SR, ale získala len 66% zo svojich oprávnených nárokov.
Za rok 2024 to bude ešte horšie – z vyčlenenej alokácie na kompenzácie, ktorá zodpovedá približne 12% výnosov získaných z EÚ ETS, bude možné uspokojiť len štvrtinu oprávnených nárokov. Priemerná alokácia v EÚ sa však pohybuje na úrovni 20–25 %. Krajiny ako Belgicko, Rakúsko či Francúzsko už preukázali, že vyššia úroveň podpory (30–40 % z výnosov) je nielen možná, ale aj nevyhnutná.
Nedostatočná podpora môže mať vážne následky - útlm investícií do modernizácie a dekarbonizácie, presun výroby mimo EÚ, stratu pracovných miest v priemyselných regiónoch a celkový pokles konkurencieschopnosti. Energeticky náročný priemysel, či už ide o hutníkov, hliníkarov, chemický a petrochemický priemysel, alebo papierenský a celulózový sektor, prípadne výrobu železa a ferolégií – čo sú všetko odvetvia oprávnené na túto pomoc a dôležité piliere slovenskej ekonomiky, bojujú s obrovským tlakom zvyšujúcich sa nákladov na energie a preto potrebujú spravodlivé podmienky na prežitie a transformáciu. „Ak má Slovensko uspieť v prechode na zelenú ekonomiku a udržať si kľúčových zamestnávateľov, musí zabezpečiť predvídateľný a férový systém kompenzácií. Vláda musí stáť pri svojom priemysle – nielen pri víziách, ale aj pri konkrétnych rozhodnutiach o alokácii podpory,“ dodáva Kiraľvarga.
