Posledných trinásť rokov rástli príjmy verejnej správy na Slovensku ako šieste najrýchlejšie spomedzi krajín Európskej únie (EÚ). Značne sa zvyšovali aj jej výdavky – priemerná mzda zamestnancov vo verejnom sektore totiž vzrástla až o takmer 83%. Počet zamestnancov štátu neustále rastie, atakuje hranicu 430 tisíc a to i napriek miliardám investovaným do elektronizácie verejnej správy. Daňové zaťaženie firiem a mzdy v našej krajine je pritom i naďalej najvyššie spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Na znepokojivé údaje poukazujú výsledky analýzy, ktorú pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Od roku 2008 do roku 2021 vzrástli príjmy verejnej správy na Slovensku o 73,4 %, priemerný nárast v rámci EÚ pritom predstavoval 36,9%. Európska komisia (EK) pritom predpokladá, že už v budúcom roku bude podiel príjmov slovenského štátneho sektora ešte vyšší než v susednom Česku či Poľsku. Okrem platov vo verejnom sektore výrazne rástli aj výdavky na dôchodky (71%) medzispotrebu (58%), zdravotnícke zariadenia (53%) či štátne sociálne dávky a podporu (42%). Veľkú časť výdavkov verejnej správy štát roky navyšoval nesystematicky a „ad hoc“, čo potvrdzuje najmä rozdiel medzi pôvodne rozpočtovanými a skutočnými výdavkami. Ten počas rokov 2015-2020 tvoril sumu 15,8 miliárd eur. „Za zmienku stojí aj porovnanie rokov 2019-2020. Rok 2020 bol rokom celosvetovej pandémie, čo prinieslo vysoké a neočakávané výdavky verejnej správe. Na druhú stranu 2019 bol ekonomicky pokojným rokom bez neočakávaných udalostí. Napriek tomu verejná správa minula v tomto roku o skoro 3 miliardy eur viac než sa pôvodne rozpočtovalo,“ vysvetľuje ekonóm INESS Róbert Chovanculiak. Podobne ako v prípade výdavkov, aj značná časť zvýšených príjmov verejnej správy bola, s výnimkou pandemického roka 2020, nerozpočtovaná. „Napriek tomu v období rokov 2015 až 2020 získala verejná správa oproti rozpočtovaným príjmom o 6,5 miliárd eur viac,“ spresňuje ekonóm.
Rastúce príjmy verejnej správy boli spôsobené aj zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia domácností a podnikov. Štát na daniach ročne berie z ekonomiky o 2% HDP viac ako v rokoch 2013-2015. Nadpriemerne zdaňovaná je ekonomická aktivita, a to na strane zamestnancov aj firiem. Výber dane z príjmov právnických osôb (DPPO) tvorí na Slovensku relatívne vysoký podiel na celkových príjmoch verejnej správy (8,7%). Oproti priemeru EÚ (6%) tvoril nadpriemerný podiel firemnej dane aj na HDP krajiny (3%). Z pohľadu konkurencieschopnosti krajiny však nie je dôležitý len celkový výber dane, ale aj výška sadzby DPPO a jej porovnanie s okolitými krajinami, medzi ktorými prebieha konkurenčný boj o (zahraničné) investície. „Na Slovensku máme 13. najvyššiu sadzbu z 35 krajín Európy. Aj krajiny ako Švédsko a Fínsko uvaľujú nižšiu sadzbu. Avšak z pohľadu konkurencieschopnosti domácej ekonomiky je dôležitejšie porovnanie v rámci regiónu strednej a východnej Európy, pričom Slovensko má sadzbu najvyššiu,“ upozorňuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák. Výrazný je aj podiel daní a odvodov, ktoré zamestnancom „ukroja“ z výplaty - Slovensko má totiž ôsme najvyššie zaťaženie mzdy spomedzi krajín OECD. „Slovenský daňovo-odvodový systém je tiež charakteristický výrazným presunutím daňovo-odvodového zaťaženia na stranu zamestnávateľa. Ide o sociálne a zdravotné odvody platené z hrubej mzdy zamestnanca zamestnávateľom vo výške 35,2 %. V rámci EÚ je to druhý najvyšší podiel odvodov platených zamestnávateľmi. Len Francúzsko má vyššie,“ konštatuje Spišák.
Zamestnávatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že štát by mal zdroje na financovanie vládnych sociálnych programov hľadať skôr v úsporách na výdavkovej strane verejných financií. „Čísla hovoria jasne – priestor na úsporu tu je, avšak vláda, žiaľ, k financiám napriek tomu dlhodobo pristupuje nehospodárne. V tomto smere už roky voláme po komplexnom audite verejných financií. Ten by ukázal, ktoré výdavky sú pre štát či spoločnosť potrebné, a ktoré sú len obyčajným plytvaním. Sme presvedčení, že týmto prístupom (ale i ďalšími opatreniami ako reforma financovania celého systému sociálneho zabezpečenia či zníženie počtu rozpočtových a príspevkových organizácií štátu) je možné nájsť dostatočné zdroje na sociálne programy pre odkázané domácnosti“, uzatvára viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
