Jedna z krajín s najdlhšími stavebnými konaniami na svete – nelichotivé označenie pod ktorým investori poznajú Slovensko už roky. Na rozhodnutie či tu môžete začať stavať si totiž priemerne počkáte až približne 300 dní. Dĺžka povoľovacích konaní pritom zohráva významnú úlohu pri rozhodovaní investorov o tom, do ktorej krajiny (ne)investovať. Pridlhé stavebné konania zároveň prehlbujú problémy s budovaním občianskej infraštruktúry, spomaľujú a limitujú zavádzanie nových technológií a doplácajú na ne aj menej rozvinuté regióny Slovenska. Dĺžka povoľovacích konaní je pritom len jedným z mnohých problémov súčasného stavebného zákona, ktorý bol prijatý ešte v roku 1976. Napriek tomu, že bol za posledných, takmer päťdesiat rokov, viac ako štyridsaťkrát novelizovaný, dlhodobé a zásadné problémy slovenského stavebníctva doposiaľ efektívne nevyriešil. Za súčasný nepriaznivý stav a často neodôvodnené predlžovanie stavebných konaní sú pritom do veľkej miery zodpovedné i samotné mestá a obce. Tie sa dlhodobo a intenzívne bránia akýmkoľvek zmenám s cieľom zachovať si privilégium rozhodovať v stavebných konaniach.
Zamestnávatelia upozorňujú, že moderná, dynamická a konkurencieschopná krajina 21. storočia musí byť schopná pružne reagovať na nové výzvy a prispôsobiť sa novým trendom – a to aj primeranou právnou úpravou stavebného práva. Prijatie novely stavebného zákona, ktorú schválila vláda, podporujú. Spĺňa podľa nich všetky predpoklady na to, aby zo Slovenska vybudovala krajinu s moderným, flexibilným a dynamickým stavebným trhom, z ktorého bude profitovať ekonomika, domácnosti i domáce podniky. „Za posledných šesť rokov ide už o tretí pokus nahradiť súčasný stavebný zákon. Tieto návrhy reflektujú na reálne potreby slovenského stavebníctva a zároveň konečne predstavujú aj konkrétne riešenia problémov, na ktoré tento sektor už roky upozorňuje,“
tvrdí prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Súčasný stavebný zákon roky nerieši ani problematiku stavieb postavených načierno, teda bez stavebného povolenia. „Bizarné je, že ich dokonca umožňuje, pomerne jednoducho zlegalizovať,“ podotýka Pavol Kováčik, prezident ZSPS a člen Dozornej rady RÚZ. Zároveň vysvetľuje: „V praxi sa často stretávame s nedostatkami v kvalite a bezpečnosti stavieb, s chaosom v územných plánoch, so systémovou predpojatosťou či s takmer nulovou digitalizáciou procesov a nízkou úrovňou odbornosti jednotlivých stavebných úradov. Naproti tomu, návrhy oboch zákonov, pokiaľ ide o povoľovanie a realizáciu kvalitných a bezpečných stavieb sú progresívne a prenesú stavebnú legislatívu do 21. storočia.“
Zamestnávatelia vyzývajú poslancov NR SR, aby predložené návrhy zákonov podporili, keďže sú v prospech celej našej krajiny. Podľa zamestnávateľských organizácií podporia nielen výstavbu bytov, ktorých je na Slovensku dlhodobo nedostatok, ale aj budovanie infraštruktúry či znižovanie regionálnych rozdielov. Dynamizácia a skrátenie stavebných konaní podľa nich môže výrazným spôsobom zvýšiť záujem investorov o našu krajinu. „Slovensko má všetky predpoklady na to, aby bolo pre investorov zaujímavé – ťažíme predovšetkým z výhodnej geografickej polohy. Avšak, túto možnosť nevyužíva do takej miery, ako by mohlo. Práve poriadok v roztrieštených a neprehľadných územných plánoch spolu so skrátením povoľovacích procesov je kľúčovým predpokladom na to, aby investori začali stavať aj v menej rozvinutých regiónoch Slovenska, vytvorili tu nové pracovné miesta a prispeli k ich rozvoju,“ uzatvára prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
