Dialóg pre Slovensko: najväčšia predvolebná diskusia zamestnávateľského sektora s lídrami politických strán

Dialóg pre Slovensko: najväčšia predvolebná diskusia zamestnávateľského sektora s lídrami politických strán priniesla viac než len predvolebné sľuby

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Dňa 19. septembra 2023 sa uskutočnila najväčšia predvolebná diskusia zamestnávateľského sektora s lídrami politických strán pod taktovkou Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) s názvom „Dialóg pre Slovensko – aká budúcnosť čaká našu krajinu po voľbách?“. Zástupcovia zamestnávateľov spoločne s politikmi diskutovali o kľúčových témach pre rozvoj a budúce smerovanie Slovenska po nadchádzajúcich parlamentných voľbách. 

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Slovenská ekonomika má od povestného „tigra Európy“ veľmi ďaleko. Nejasná vízia smerovania a s ňou súvisiace zavádzané (neraz) nekoncepčné opatrenia, čoraz vyššia miera zadlženosti štátu, stagnácia v oblasti inovácií a absencia realizácie potrebných reforiem spôsobujú, že je pre našu krajinu čoraz ťažšie udržať krok so zahraničnými konkurentmi. Podľa Indexu regionálnej konkurencieschopnosti pod hlavičkou Európskej komisie (EK) sú práve slovenské regióny piate najmenej konkurencieschopné v rámci Európskej únie (EÚ). Aj z tohto dôvodu zorganizovala RÚZ najväčšiu predvolebnú diskusiu zamestnávateľského sektora s lídrami politických strán. „Aj po tridsiatich rokoch samostatnosti na Slovensku absentuje jasná vízia, akú krajinu z neho vlastne chceme budovať a mať, odvážne vyjadrenia a sľuby neraz prebíjajú silu a kvalitu následne zavádzaných legislatívnych opatrení,“ skonštatoval na margo aktuálnej situácie v úvode predvolebnej diskusie prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Zamestnávatelia s predstaviteľmi jednotlivých politických strán diskutovali nielen o tom, akým spôsobom chcú zvýšiť výkonnosť slovenskej ekonomiky a podporiť priaznivé podnikateľské prostredie, ale aj o eliminácii negatívnych dopadov kríz, ktoré v uplynulom období podniky a ich zamestnancov negatívne poznačili. „Podniky aj naďalej zápasia so zvýšenými cenami energií a po mesiacoch od vypuknutia energetickej krízy už skutočne nechcú počuť sľuby, ale konkrétne riešenia,“ zdôraznil prezident RÚZ. V kontexte energetickej krízy zaujímalo zamestnávateľský sektor aj to, ako chcú jednotliví politickí predstavitelia pristúpiť k zelenej transformácii priemyslu bez toho, aby zároveň nebudovali nové závislosti, napríklad na importe kritických surovín alebo energií, ale aj to, koľko je vlastne naša krajina za prechod na zelenú ekonomiku zaplatiť, a kto to vlastne na konci dňa zaplatí? Politickí lídri sa v tomto smere zhodli, že kľúčovou prioritou do nadchádzajúceho obdobia by malo byť v prvom rade zabezpečiť stabilitu dodávok zdrojov energií a predvídateľné ceny, ktoré zabránia prípadnému predražovaniu výroby ako takej. „Prioritou novej vlády musí byť realizácia investícií do digitalizácie, modernizácie a technológií, ktoré pomôžu zvyšovať produktivitu práce,“ odznelo v pléne.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Naša krajina naďalej bojuje aj s extrémnou infláciou, zatiaľ čo v máji bola priemerná inflácia v eurozóne na úrovni 5,5%, na Slovensku to bolo až 10,9%. Drastické zdražovanie ovplyvňuje aj životnú úroveň obyvateľstva. Napriek predvolebným sľubom o zlacňovaní si je potrebné uvedomiť, že vzhľadom na stav v ktorom sa dnes verejné financie nachádzajú, si budú musieť opasky uťahovať ako podniky tak aj domácnosti. Práve z tohto dôvodu zaujímali RÚZ konkrétne opatrenia, ktoré chcú lídri politických strán zrealizovať s cieľom stabilizovať ekonomiku a najviac postihnuté odvetvia. Zásadnou témou bolo aj to, akým spôsobom a v akých oblastiach chce šetriť samotný štát. V tejto oblasti nastala zhoda na tom, že Slovensko musí zásadne zefektívniť narábanie s príspevkami z eurofondov, a to aj na regionálnej úrovni. Prezident RÚZ však v tejto súvislosti poukázal na fakt, že naša krajina pri čerpaní EÚ fondov dlhodobo zlyháva. „Okrem byrokracie narážame aj na pomalosť jednotlivých procesov či nezmyselné znenie zadaní mnohých projektov,“ spresnil. Rovnako tak, za posledných päť rokov sa Slovensko stabilne drží na prvých priečkach rebríčka v počte identifikovaných podvodov pri samotnom čerpaní eurofondov.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Napriek tomu, že výkonnosť ekonomiky, zamestnanosť a následne aj životná úroveň stoja práve na podnikoch, vláda im častokrát namiesto podpory hádže polená pod nohy. V rebríčku krajín OECD sa Slovensko umiestnilo na 21. mieste z 38 v hodnotení dane z príjmov právnických osôb – naša krajina má jedny z najvyšších nákladov na kapitál a jednu z najnižších návratností podnikových investícií. V porovnaní krajín V4 má tiež Slovensko druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy. Slovenskí zamestnanci majú zároveň tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to aj napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. „Zároveň sme svedkami opakovaných snáh zo strany politikov o zvyšovaní už existujúcich, či dokonca zavádzaní úplne nových sektorových daní, pričom tento stav negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality,“ upozornil prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Mnoho z týchto opatrení pritom do platnosti prešlo mimo štandardného legislatívneho procesu. „Musíme pochopiť, že politika je služba krajine. Predvídateľné podnikateľské prostredie, znižovanie daňového zaťaženia a komunikácia so zainteresovanými stranami je kľúčová pre udržanie domácich podnikov a prilákanie zahraničných investorov. Na to nesmieme zabúdať,“ odznelo v rámci predvolebnej diskusie.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Jednou z kľúčových tém je pre RÚZ dlhodobo aj vzdelávanie a zvyšovanie jeho kvality. Zamestnávatelia preto v rámci predvolebnej diskusie opakovane poukázali na alarmujúcu situáciu, v ktorej sa dnes naša krajina nachádza. Podľa aktuálnych údajov študuje v zahraničí každý piaty vysokoškolák. Problémom je, že iba polovica opýtaných sa po skončení školy plánuje vrátiť naspäť domov. Príčiny masívneho odlivu mozgov možno hľadať v nedostatočnej kvalite vysokých škôl a ich absolventov a vágnej realizácii reforiem školstva. „To, že študenti odchádzajú študovať do zahraničia by sme nemali oplakávať, no mali by sme byť na nich za to hrdí. Neraz práve v zahraničí získajú vzdelanie vysokej kvality, nenahraditeľné skúsenosti a know-how. Alfou a omegou novej vlády by však malo byť zabezpečiť, aby sa po skončení štúdia mali motiváciu vrátiť sa späť na Slovensko a uplatňovať nadobudnuté skúsenosti práve tu,“ zdôraznil prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. V tomto smere lídri politických strán skonštatovali, že na to, aby boli mladí motivovaní vrátiť sa späť je potrebné vytvárať vhodné príležitosti a rozvíjať priaznivé zázemie pre podnikateľské prostredie. Kľúčové je tiež skvalitniť aj slovenský vzdelávací systém ako taký, a to na všetkých úrovniach. „Na Slovensku dnes máme desiatky univerzít, pričom len približne sedem z nich sa orientuje na prírodné a technické vzdelávanie. Aj napriek tomu každú z vysokých škôl, bez ohľadu na to, či je verejná alebo súkromná, a na aké odbory sa sústredí, financujeme rovnako. Otázkou je, či skladba týchto škôl a študijných odborov je správna pre našu malú krajinu,“ skonštatoval prezident RÚZ. Odpoveďou je podľa predsedov politických strán užšie prepojenie škôl so súkromným sektorom, optimalizácia počtu škôl a vytvorenie komplexného hodnotiaceho systému ich kvality, napríklad na základe vyhodnocovania úspešnosti ich absolventov a ich priemernej mzdy. Na základe úspešnosti jednotlivých škôl by mali byť následne „odmenené“ tie najkvalitnejšie a najúspešnejšie školy.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta