(v Bratislave, 27. 1. 2026)
*Prosíme neinterpretovať zoradenie škôl tak, že ide o najlepšie alebo najkvalitnejšie školy. Rebríčky škôl vypovedajú výhradne o výsledkoch ich žiakov, nie komplexne o ich kvalite.
Lídrami aktuálnych rebríčkov škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov sú vo svojich kategóriách – Základná škola Mudroňova v Bratislave, Obchodná akadémia na Kukučínovej ulici v Trnave a bratislavské gymnázium GAMČA na Grösslingovej. Bodovo sa medziročne najviac zlepšili žiaci ZŠ R. Dilonga v Trstenej, Strednej odbornej školy na Nerudovej v Hlohovci a Gymnázia v Detve na Štúrovej ulici. Zo základných škôl, ktoré navštevuje vysoký podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (viac ako 20 %), boli najúspešnejší žiaci zo ZŠ na Komenského ulici v Smižanoch (okres Spišská Nová Ves). Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), spoločne s Asociáciou strojárskeho a elektrotechnického priemyslu (ASEP) a Digitálnou koalíciou (DK) projekt INEKO podporujú. Dlhodobo upozorňujú na potrebu optimalizácie siete škôl. Kým doteraz sa diskusia sústreďovala najmä na ekonomickú efektívnosť, dáta potvrdzujú, že žiaci väčších škôl dosahujú výrazne lepšie výsledky. Väčšie školy dokážu fungovať efektívnejšie, vytvárajú úspory z rozsahu a poskytujú lepšie podmienky pre kvalitné vzdelávanie. Pokračovanie optimalizácie siete škôl je preto nevyhnutným krokom k zvýšeniu kvality slovenského školstva.
Poslednýkrát sa na Slovensku realizovalo Testovanie 5 v školskom roku 2021/22. Odvtedy neprebehlo žiadne iné štandardizované celoplošné meranie vedomostí a zručností žiakov prvého, resp. nižších stupňov základných škôl a zatiaľ neprišla ani žiadna náhrada za zrušené testovanie piatakov. To považujeme za veľkú chybu. Štát, zriaďovatelia, školy, ako aj rodičia tým prichádzajú o spätnú väzbu a drahocenné informácie, po zohľadnení ktorých by vedeli prijímať kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia. Zároveň nám chýbajú potrebné dáta na meranie tzv. pridanej hodnoty škôl. Bez relevantného merania a zverejňovania výsledkov týchto meraní širokej verejnosti nebudeme vedieť ani kvalitne posúdiť a kontrolovať, či pri prebiehajúcej kurikulárnej reforme ideme správnym smerom, alebo kde ju treba prípadne opraviť. V aktuálnom rebríčku základných škôl (ZŠ) podľa dosiahnutých výsledkov žiakov, ktorý zohľadňuje údaje 775 základných škôl za ostatné štyri školské roky, sa na prvej pozícii umiestnila ZŠ na Mudroňovej 83 v Bratislave. Obhájilasvoje postavenie z minulého roka. Rovnaké poradie škôl ako minulý rok bolo aj na ďalších štyroch miestach. Druhé miesto patrí naďalej ZŠ T.J. Moussona 4 v Michalovciach a tretie svätojurskej ZŠ na Kollárovej ulici. Najvýraznejším pozitívnym skokanom sa v tejto kategórii stala ZŠ R.Dilonga na Hviezdoslavovej v Trstenej, ktorá dokázala medziročne zlepšiť svoje hodnotenie o viac ako 1,3 b. (z 10-bodovej škály). Skokanom desaťročia je ZŠ Staničná, Lozorno (+4,2 b). Je nesporné, že školy s vyšším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) to majú oveľa ťažšie už na „štartovacej čiare“, preto je mimoriadne cenné, že sa medzi školy s veľmi dobrými výsledkami žiakov zaradila so ziskom 6,5 bodu aj ZŠ na Komenského ulici v Smižanoch, kde viac ako tretina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného, málo podnetného prostredia. Žiaci tejto školy dosiahli najlepšie výsledky spomedzi všetkých slovenských základných škôl, v ktorých je podiel detí zo SZP vyšší ako 20 %. Spomedzi škôl s vysokým podielom žiakov zo SZP je najväčším skokanom roka ZŠ v obci Terňa (okres Prešov) (+ 0,8 bodu) a skokanom 10-ročného obdobia ZŠ
I.B.Zocha v Revúcej (+ 2,2 b.).
Pri stredných odborných školách (SOŠ) obhájila prvé miesto dlhodobo úspešná Obchodná akadémia (OA) na Kukučínovej ulici v Trnave, kde viac ako polovica študentov absolvuje bilingválne študijné odbory. Vďaka hodnoteniu prevyšujúcemu 9 bodov sa môže ako jediná SOŠ pýšiť prívlastkom „škola s excelentnými výsledkami žiakov“. Na druhom mieste je, rovnako ako pred rokom, žilinská OA sídliaca na ulici Veľká okružná. Tretie najlepšie výsledky dosiahli žiaci Súkromnej spojenej školy (Sv. Štefana 36) zo Štúrova, kde, podobne ako pri trnavskej a žilinskej OA, hrá prím 5-ročný bilingválny slovensko-anglický študijný program. Medzi stálice v top 10 SOŠ-iek patrí aj popradská Súkromná SOŠ – Tatranská akadémia, ako aj SPŠ v Dubnici nad Váhom (Obrancov mieru 1) a elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach. Návrat do top 10 sa po ročnej odmlke podaril Strednej priemyselnej škole na ul. Fraňa Kráľa v Nitre, ktorá si medziročne polepšila z 18. na 8. priečku. Bodovo najvýraznejším medziročným skokanom v tejto kategórii, v ktorej bolo posudzovaných celkovo 350 SOŠ-iek, je SOŠ chemická z Hlohovca. Jej hodnotenie narástlo o 2,7 bodu. Za 10 rokov si najviac (o 3,9 b.) polepšila SOŠ na Jarmočnej v Starej Ľubovni.
Medzi gymnáziami dominuje vďaka výsledkom svojich žiakov z maturít, predmetových olympiád a iných súťaží a ich uplatnenia na trhu práce Gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave – GAMČA. V ostatných rokoch sa umiestňuje na popredných priečkach. Udialo sa to však po dlhom, vytrvalom raste. Pred ôsmimi rokmi bola GAMČA na 23. pozícii a odvtedy si ani raz medziročne nepohoršila. Z tretieho na druhé miesto sa posunulo Gymnázium Jura Hronca (GJH) na Novohradskej v Bratislave. Aj tretie miesto patrí bratislavskému gymnáziu - Škole pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici. Zaujímavosťou je, že spomedzi prvých šiestich gymnázií je až päť z Bratislavy (okrem prvých troch ešte aj Gymnázium Metodova a 1. súkromné gymnázium na Bajkalskej). Z čela na štvrté miesto kleslo košické Gymnázium
Poštová 9. Výsledky študentov Gymnázia D. Tatarku v Poprade a Bilingválneho gymnázia zo Sučian dopomohli týmto školám dostať sa oproti minulému roku z druhej do prvej desiatky. Najvýraznejší nárast bodového hodnotenia bol zaznamenaný pri Gymnáziu Detva, kde jeho skóre medziročne narástlo o 1,2 b. Skokanom dekády sa stalo Evanjelické gymnázium na Skuteckého v Banskej Bystrici. Hodnotených bolo spolu 174 gymnázií.
Údaje za viac škôl s najlepšími výsledkami žiakov v jednotlivých kategóriách a krajoch a o školách s najväčším medziročným bodovým posunom si je možné stiahnuť tu: https://www.ineko.sk/file_download/1773. Kompletné rebríčky a výsledky žiakov z celoplošných testovaní a maturít všetkých ostatných škôl sú voľne prístupné na vynovenom a zásadne rozšírenom portáli skoly.ineko.sk, kde okrem doplnených a aktualizovaných údajov o
nezamestnanosti absolventov SŠ, o mimoriadnych výsledkoch žiakov, o výsledkoch štátnej školskej inšpekcie na školách, o využívaní digitálnych technológií pri vyučovaní, o počtoch učiteľov a žiakov, o podiele absolventov SŠ prijatých na štúdium na vysokých školách na území SR a o finančných zdrojoch škôl boli pridané viaceré nové údaje a funkcie, aby portál poskytoval používateľom čo najkomplexnejší obraz o jednotlivých školách, a to nielen z pohľadu dosiahnutých výsledkov ich žiakov. Medzi nový obsah patria údaje o študijných odboroch, záujme o jednotlivé školy/programy, o kategorizácii SŠ a ich vybavení. Novinkou je aj mapa škôl, dlhodobé trendy či podrobnejšie vyhľadávanie a prehľady škôl podľa rôznych filtračných kritérií. Viac o novinkách na portáli: skoly.ineko.sk/o-projekte/novinky
V rebríčkoch sú zaradené školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, resp. absolventov počas každého z uplynulých 4 školských rokov. V prípade ZŠ vstupujú do hodnotenia výsledky žiakov z Testovania 9 (váha 60 %), Testovania 5 (20 %) a mimoriadne výsledky v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva (20 %). Pri SOŠ sa berú do úvahy písomné maturity (40 %), mimoriadne výsledky študentov (10 %) a s najvyššou váhou (50 %) regionálna uplatniteľnosť študentov, teda pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli. Pri gymnáziách sú predmetom hodnotenia tie isté ukazovatele ako pri SOŠ, avšak vzhľadom na iné zameranie gymnázií majú tieto ukazovatele iné váhy, a to postupne 60, 15 a 25 %. Pri všetkých školách sú posudzované údaje za posledné dostupné 4 školské roky, pričom novšie údaje majú vyššiu váhu. Viac o metodike a prideľovaní bodového hodnotenia možno nájsť tu: https://skoly.ineko.sk/o-projekte/metodika. „Testovanie piatakov základných škôl bolo zrušené a ani po štyroch rokoch tu nemáme žiadnu náhradu zaň.Toto rozhodnutie považujeme za nerozumné. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o drahocenné informácie a verejnú kontrolu. Celoplošné štandardizované merania sú pritom dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný možný rast kvality vzdelávania. Preto opätovne apelujeme na ministra školstva Tomáša Druckera a súčasné vedenie ministerstva, aby čo najskôr obnovili celonárodné merania, či už pôjde o porovnávanie výkonu žiakov cez rozlišovacie (normatívne) testy, tak ako v minulosti, alebo aj o hodnotenie miery zvládnutia jednotlivých spôsobilostí cez kriteriálne testy, a to na začiatku a konci každého vzdelávacieho cyklu, aby sme dokázali posudzovať pridanú hodnotu škôl či úspešnosť kurikulárnej reformy. Kľúčové bude, aby k výsledkom týchto meraní mala prístup aj široká verejnosť, a aby neboli vyhradené len pre vyvolených insiderov v rezorte,“ povedal riaditeľ INEKO Dušan Zachar.
Zamestnávatelia v nadväznosti na aktuálne výsledky rebríčkov dlhodobo upozorňujú, že systematická optimalizácia siete škôl, najmä v oblasti stredného školstva, musí pokračovať. Kým v minulosti sa diskusia sústreďovala
predovšetkým na ekonomickú efektívnosť, aktuálne dáta podľa RÚZ jasne potvrdzujú, že žiaci väčších stredných škôl dosahujú výrazne lepšie výsledky. Zároveň zamestnávatelia zdôrazňujú, že rebríčky vypovedajú výlučne o výsledkoch žiakov a nehodnotia komplexnú kvalitu škôl. Napriek tomu poskytujú cenný pohľad na systémové súvislosti. Analýza ukazuje, že 50 stredných škôl s najlepšími výsledkami žiakov má v priemere 539 žiakov, zatiaľ čo 50 škôl s najslabšími výsledkami len 287. Rozdiely sú viditeľné aj v samotnom bodovom hodnotení – 50 najväčších škôl dosahuje v priemere skóre 6,9 bodu, zatiaľ čo 50 najmenších len 4,7 bodu. Ide o výrazné rozdiely, ktoré poukazujú na silnú súvislosť medzi veľkosťou školy a výsledkami jej žiakov. „Slovensko má dlhodobo neúmerne vysoký počet malých škôl, čo sa negatívne prejavuje nielen na efektívnosti využívania verejných zdrojov, ale čoraz zreteľnejšie aj na výsledkoch žiakov. Väčšie školy dokážu vytvárať úspory z rozsahu, ponúkajú širšie spektrum predmetov, lepšie materiálne vybavenie a stabilnejšie pedagogické tímy. Práve tieto faktory sa následne premietajú do lepších vzdelávacích výsledkov,“ zdôrazňuje 1. viceprezident RÚZ Mário Lelovský. Podľa RÚZ je optimalizácia siete škôl jedným z kľúčových systémových opatrení, ktoré môžu výrazne prispieť k zvýšeniu kvality slovenského školstva. Uvoľnené finančné zdroje by mali byť cielene investované do perspektívnych škôl, modernizácie vybavenia, podpory kvalitných pedagógov a rozvoja zručností žiakov v súlade s potrebami trhu
práce. „Ak chceme, aby mali mladí ľudia reálnu šancu uspieť na trhu práce, musíme sa prestať vyhýbať ťažkým rozhodnutiam. Optimalizácia siete škôl nie je cieľom sama o sebe – je nástrojom, ako vytvoriť silnejšie, kvalitnejšie a lepšie vybavené školy, ktoré budú pripravovať absolventov schopných obstáť v rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí,“ uzatvára Lelovský.
Rebríčky škôl uvedené v tejto tlačovej správe, ako aj na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), nepokrývajú celý obsah vzdelávania a nemerajú ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom (údaje o pridanej hodnote za jednotlivé stredné školy, len za predmet slovenský jazyk a niektoré roky, si môžu návštevníci portálu pozrieť osobitne v profile každej strednej školy). Rebríčky tak nemusia plne vypovedať o kvalite školy, môžu však byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy a najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov, o atmosfére a šírených hodnotách v škole a pod.
