Platformová ekonomika sa stala pevnou súčasťou slovenského pracovného trhu a predstavuje významný zdroj príležitostí a príjmov pre tisíce ľudí - od spotrebiteľov cez platformových pracovníkov až po samotných podnikateľov v HORECA sektore a maloobchode. Pomáha malým a stredným podnikom (MSP) zvládať výkyvy dopytu, zvyšovať ich digitalizáciu a konkurencieschopnosť a prináša spotrebiteľom služby, ktoré by inak neboli dostupné. Slovenský trh práce však stojí pred dôležitou legislatívnou zmenou, ktorou je transpozícia smernice EÚ 2024/2831 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) preto spolu s organizáciou Freelance Movement 24. novembra 2025 zorganizovala odborný okrúhly stôl o tom, ako s ohľadom na flexibilitu, podnikateľské prostredie a ochranu pracovníkov zabezpečiť inkluzívny dialóg štátu, zamestnávateľov, platforiem aj sociálnych partnerov, a zvládnuť transpozíciu predmetnej smernice čo najlepšie, aby naplnila jej ciele a zároveň nepoškodila medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska.
| Smernica EÚ 2024/2831 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy Transpozičný termín: 2.12.2026 Legislatívny stav k 1.12.2025: očakávané MPK v prvom polroku 2026 |
Kľúčové fakty:
Zhrnutie kľúčových výstupov:
Slovensko musí predísť gold-platingu a zachovať konkurencieschopnosť
Pri transpozícii smernice je kľúčové nájsť rovnováhu medzi flexibilitou a ochranou tak, aby si ľudia mohli vybrať formu práce, ktorá im najviac vyhovuje. Zástupca Freelance Movement, Glen Hodgson, hneď na úvod zdôraznil, že Slovensko má šancu byť krajinou, ktorá priťahuje investorov podporou digitalizácie a inovácií, za predpokladu, že firmy neodradí rigidná transpozícia smernice. Podpora flexibility a slobody výberu formy, času a spôsobu práce je pritom kľúčová, pretože nie každý chce štandardný plný pracovný úväzok. Svedčia o tom aj dáta - až 89 % kuriérov považuje flexibilitu za hlavnú motiváciu výberu doručovania.
Hlavným bodom diskusie bola preto otázka prezumpcie zamestnania, a teda kritérií, ktoré umožnia rozlišovať medzi zamestnaním a samostatne-zárobkovou činnosťou (SZČO) ako kľúčových prvkov smernice. Zástupkyňa platformy Wolt Slovensko, Veronika Bush, zdôraznila, že kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať pracovnoprávny status „musia byť jasné, efektívne a univerzálne,” aby sa dali uplatniť na rôzne typy platforiem, a to nielen donášku a prepravu, ale aj IT, medicínske a beauty služby či e-commerce. Ako dôležitý referenčný rámec pritom zaznelo uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Yodel, ktorý definuje štyri základné znaky skutočne nezávislej činnosti: slobodu odmietnuť úlohu, voľbu pracovného času, možnosť zastúpenia a právo pracovať pre tretiu stranu, vrátane konkurencie.
Dopady na podniky a ekonomiku: riziko pre gastro, maloobchod aj spotrebiteľov
Platformová práca má zároveň výrazný ekonomický dosah. Platformy nie sú doplnkovou službou, ale ekonomickým pilierom, o ktorý sa gastro segment opiera najmä v čase rastúcich nákladov a klesajúcej spotreby. Pri príliš širokej alebo nejasnej definícii prezumpcie zamestnania existuje určité riziko plošnej reklasifikácie kuriérov zo SZČO na zamestnancov, čo by podľa analýzy prezentovanej Veronikou Bush spôsobilo rast cien doručenia o 15-20%, pokles dopytu o 8–24 % a straty pre gastro sektor v hodnote 19–56 miliónov eur ročne. Pre malé reštaurácie, ktoré sú na platformách závislé, by to vo výsledku ovplyvnilo nielen predaje a zamestnanosť, ale aj schopnosť prežiť v ekonomicky náročnom období.
Pre približne 70 % prevádzok na Slovensku sú donáškové platformy bežne zdrojom až 30-40% ich celkových tržieb (pričom pre niektoré až 70 %). Bez platforiem by utrpeli výrazné straty – až 74 % slovenských reštaurácií uvádza, že ak by platformy prestali existovať, výrazne by im to uškodilo. Ako zdôraznil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), Martin Krajčovič, online doručovanie potravín na Slovensku nie je kvôli rentabilite výrazne rozšírené, spolupráca s platformami je pre trh pridanou hodnotou, ktorá umožňuje zvýšiť dostupnosť služieb doručenia potravín. Bez platforiem by doručovanie zabezpečoval len jeden reťazec z členov SAMO, a preto je implementáciou smernice potrebné zabezpečiť, aby táto služba nezanikla, ale sa naopak rozširovala.
Riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa (IMS), Filip Kužma, naopak poukázal na spotrebiteľskú dimenziu regulácie. Zdôraznil, že hoci sa v tomto odvetví prirodzene vyskytujú problémy a je potrebné dbať aj o ochranu zraniteľných skupín, nejde vo všeobecnosti o sektor, v ktorom by ľudia pracovali z nedostatku iných pracovných možností. Platformy na Slovensku fungujú preto, že o ne existuje reálny dopyt – zo strany spotrebiteľov, ale aj vodičov, kuriérov a prevádzok. Upozornil, že legislatíva, ktorá by neprimerane zvyšovala bariéry, môže vytvoriť inflačné tlaky, ktoré by sa premietli do správania spotrebiteľov. Zástupcovia platforiem upozornili, že príliš tvrdá regulácia by mohla spôsobiť odchod vodičov a kuriérov, čo by priamo oslabilo dostupnosť služieb a predĺžilo čas doručenia. Platformy predstavujú flexibilnú formu zárobku popri štúdiu, starostlivosti o rodinu či inej práci. Až 64 % doručuje, aby splatili dlhy alebo si vytvorili finančnú rezervu, pričom len 18 % z nich označuje doručovanie za hlavný zdroj príjmu. To znamená, že prevažná väčšina kuriérov doručujúcich jedlo, potraviny a iný tovar pracuje v priemere 9 hodín týždenne, prevažne ako doplnkový príjem.
Sociálny dialóg a inšpirácia zo zahraničia
Diskusia ukázala, že okrem obsahu samotnej smernice, je rovnako dôležitý aj spôsob jej implementácie. V tomto smere boli ako pozitívne príklady uvedené krajina Pobaltia, ktoré pred formálnymi konzultáciami vytvorili pracovné diskusné fóra so všetkými aktérmi – platformami, malými a strednými podnikmi, odbormi aj samotnými pracovníkmi platforiem. Podľa Glena Hodgsona tento postup podporuje dôveru medzi štátom, podnikmi a pracovníkmi a umožňuje vyhnúť sa nedomysleným riešeniam. Naopak, Poľsko, ktoré transpozíciu pripravuje bez zapojenia sektora, bolo označené ako príklad rizikového postupu.
Viaceré platformy už dnes poskytujú kuriérom poistenie zodpovednosti za škodu či v prípade nehody a napr. Wolt zavádza benefity ako okamžitú úhradu zárobkov na vyžiadanie (namiesto týždennej alebo mesačnej výplaty), čo zlepšuje prístup kuriérov k svojim financiám a zlepšuje ich likviditu. Transpozícia smernice by preto mala umožniť poskytovať ďalšie benefity, ktoré zlepšujú sociálnu situáciu spolupracujúcich partnerov platforiem.
V závere diskusie sa pozornosť venovala aj algoritmickému riadeniu a spôsobu transpozície, ktorý bude popri rozvoji digitálneho trhu práce chrániť osobné údaje platformových pracovníkov. Na margo algoritmov Veronika Bush povedala, že Wolt nepracuje so žiadnymi osobnými údajmi, ktoré by mohli viesť k diskriminácii pracovníkov. “O našich partnerských kuriéroch zbierame len tri typy dát - dostupnosť, tzn. či je k dispozícii, lokalita - tzn. kde sa nachádza a ako dlho mu bude trvať doručenie a aký má dopravný prostriedok - kvôli veľkosti objednávky.” Účastníci sa zhodli na potrebe ochrany osobných údajov, ktorá však nebrzdí inovácie a pracovné možnosti.
Príležitosť pre Slovensko
Diskusia potvrdila, že platformová ekonomika predstavuje významný zdroj príležitostí a príjmov pre tisíce ľudí - od spotrebiteľov cez platformových pracovníkov až po samotných podnikateľov v HORECA sektore či maloobchode. Ak na Slovensku chceme podporiť digitalizáciu, inovácie, férové podmienky pre pracovníkov a zároveň zachovať konkurencieschopnosť podnikov, inkluzívna a vyvážená implementácia smernice je nevyhnutná.