Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
(V Bratislave, 9. 6. 2026)
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) považujú ďalší odklad prípravy komplexných prorastových opatrení, ktorý minulý týždeň avizovala vláda, za vážnu chybu. Upozorňujú, že slovenská ekonomika naďalej spomaľuje, dôvera investorov klesá a verejné financie sa napriek trom kolám konsolidácie naďalej zhoršujú. Každý ďalší odklad reforiem podľa zamestnávateľov znamená pomalší rast miezd, menej investícií, menej pracovných príležitostí a väčšie riziko, že budúce generácie zaplatia účet za dnešnú nečinnosť. Vyzývajú vládu, aby prestala hazardovať s občanmi a podnikateľmi na Slovensku a začala urýchlene prinášať konkrétne nástroje na podporu ekonomiky.
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
„Predpokladom obnovy dôvery v spoločnosti je hovoriť si pravdu. A pravda je taká, že Slovensko dnes čelí vážnym ekonomickým aj sociálnym výzvam. Už tri roky konsolidujeme verejné financie, ale výsledkom nie je ozdravenie štátu. Výsledkom sú vyššie dane, vyššie odvody, slabší rast a klesajúca dôvera investorov. Ak chceme zachovať životnú úroveň našich občanov, musíme prestať donekonečna odkladať prijatie skutočných prorastových opatrení a bezodkladne začať vytvárať podmienky pre investície a ekonomický rast,“ uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Podľa RÚZ sa Slovensko dostáva do nebezpečnej situácie. Kým v roku 2019 štát prerozdeľoval 40,6 % výkonu ekonomiky, podľa prognóz Európskej komisie (EK) to bude tento rok už 48,3 % HDP. Ide o piaty najväčší nárast v celej Európskej únii (EÚ). Napriek tomu si štát každé desiate euro svojich výdavkov požičiava.
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
Za posledných desať rokov zároveň vzrástli výdavky verejnej správy z približne 35 miliárd eur na 66 miliárd eur ročne. Po očistení o infláciu ide stále o nárast približne o 30 percent. Pritom iba približne päť percent rastu výdavkov smerovalo do investícií, ktoré by zvyšovali budúcu produktivitu ekonomiky. „Ak sa bežného človeka spýtate, či má po takomto náraste výdavkov dvojnásobne lepšie školy, nemocnice alebo úrady, odpoveď bude vo väčšine prípadov nie. Práve preto nestačí hovoriť o tom, koľko štát vyberie. Musíme hovoriť aj o tom, ako efektívne hospodári s peniazmi občanov,“ zdôraznil Kiraľvarga.
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
RÚZ upozorňuje, že doterajší spôsob konsolidácie nepriniesol očakávané výsledky. Od jesene 2023 boli prijaté konsolidačné balíčky v deklarovanom objeme približne sedem miliárd eur. Deficit verejných financií však zostáva prakticky na rovnakej úrovni – z 6,5 miliardy eur v roku 2023 sa znížil len minimálne a podľa prognóz EK má dokonca opäť rásť.
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
Zároveň sa zhoršuje ekonomický výkon krajiny. Slovenská ekonomika vlani rástla pomalšie ako priemer EÚ a Národná banka Slovenska (NBS) pre tento rok očakáva rast len okolo 0,5 %. Okolité krajiny pritom rastú niekoľkonásobne rýchlejšie. „Pre zamestnancov nie je podstatné, aké číslo má deficit v tabuľkách ministerstva financií. Podstatné je, či budú mať o rok vyšší plat, lepšiu pracovnú príležitosť a perspektívu pre svoje deti. Bez ekonomického rastu nebudú ani vyššie mzdy. To nie je politický názor, ale ekonomická realita. Dlhodobo rastú mzdy iba tam, kde rastie produktivita, investície a výkon ekonomiky,“ konštatoval na margo alarmujúceho stavu ekonomiky viceprezident RÚZ Robert Spišák.
RÚZ zároveň upozorňuje na obrovský pokles investičnej atraktivity Slovenska. Kým v roku 2021 deklarovalo záujem opätovne investovať na Slovensku viac ako 82 % zahraničných investorov, dnes je to už len približne 59 %. Naopak, podiel investorov, ktorí by na Slovensku opätovne neinvestovali, vzrástol z necelých 18 % na viac ako 40 %[1].
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
Slovensko zároveň zaostáva za ostatnými krajinami V4 aj v objeme priamych zahraničných investícií na obyvateľa. Poľsko ich získalo v minulom roku takmer trojnásobne viac a ešte lepšie výsledky dosiahlo Česko aj Maďarsko. „Každá neuskutočnená investícia znamená menej pracovných miest, menej príležitostí pre mladých ľudí a nižší tlak na rast miezd. Keď investor odíde do Poľska, Česka alebo Maďarska, neodchádzajú len peniaze. Odchádzajú budúce pracovné miesta a budúce platy slovenských zamestnancov,“ upozornil Spišák.
Podľa zamestnávateľov Slovensko navyše vstupuje do obdobia, keď bude čeliť najrýchlejšiemu rastu nákladov spojených so starnutím populácie spomedzi všetkých krajín únie. EK preto zaraďuje Slovensko medzi najrizikovejšie krajiny únie z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Najväčším problémom nie je samotná výška dlhu, ale to, že si požičiavame iba na bežnú spotrebu, a zároveň oslabujeme slovenské hospodárstvo. Ak budeme pokračovať v politike neustáleho zvyšovania daní a odvodov, účet opäť na konci dňa zaplatia občania v podobe nižšieho rastu miezd, vyšších životných nákladov, slabších verejných služieb a vyššieho zadlženia budúcich generácií,“ uviedol viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
RÚZ zároveň pripomína, že Slovensko patrí medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy. Podľa zamestnávateľov je preto nevyhnutné obnoviť vecný dialóg medzi štátom, zamestnávateľmi, zamestnancami a ďalšími spoločenskými partnermi. „Potrebujeme menej ideológie a viac riešení. Potrebujeme prestať hľadať nepriateľov a začať hľadať cesty, ako zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Bez investícií nevzniknú nové pracovné miesta. Bez pracovných miest nebudú vyššie príjmy. Bez vyšších príjmov nebude možné financovať kvalitnejšie zdravotníctvo, školstvo ani dôchodky. Dokonca v tejto krajine nebude ani možné slušne vyžiť. Taká je realita. Sme všetci spolu, predstavitelia vlády, politických strán, zamestnávatelia ale aj odborári, predstavitelia samospráv pripravení pred občanmi a budúcimi generáciami Slovenska niesť zodpovednosť za tieto dôsledky?“ doplnil Kiraľvarga.
Zdroj: RÚZ/Filip Balvan
Výzva vláde Slovenskej republiky
RÚZ preto vyzýva vládu, aby bez ďalších odkladov predstavila a začala realizovať konkrétne prorastové opatrenia podporujúce investície, produktivitu, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest.
Táto výzva nie je hlasom úzkej skupiny podnikateľov. Je hlasom zamestnávateľského sektora, ktorý prostredníctvom členských firiem RÚZ vytvára pracovné miesta pre viac ako 380-tisíc zamestnancov vo všetkých regiónoch Slovenska a naprieč rozhodujúcimi odvetviami ekonomiky.
Zamestnávatelia si uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť. Každý deň nesú zodpovednosť nielen za fungovanie svojich podnikov, ale aj za živobytie státisícov zamestnancov a ich rodín. Práve preto nemôžu mlčať v situácii, keď Slovensko stráca čas, investície, konkurencieschopnosť a príležitosti pre budúce generácie.
„V mene státisícov ľudí, ktorých pracovné miesta, príjmy a budúcnosť závisia od výkonnosti slovenskej ekonomiky, vyzývame vládu, aby prestala odkladať rozhodnutia a začala konať. Nemáme ďalšie štyri, šesť ani dvanásť mesiacov. Slovensko si dnes nemôže dovoliť už žiadny ďalší odklad. Slovensko potrebuje rast. Každý ďalší premárnený mesiac znamená menej investícií, menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd a slabšiu budúcnosť pre zamestnancov, ich rodiny aj celú krajinu,“ konštatujú zamestnávatelia združení v RÚZ.
RÚZ je pritom aj naďalej pripravená byť aktívnym partnerom pri príprave a realizácii prorastových opatrení. „Sme pripravení priniesť konkrétne návrhy, odborné kapacity aj skúsenosti z praxe. Vnímame svoju zodpovednosť voči zamestnancom, ich rodinám aj celej spoločnosti. Chceme chrániť pracovné miesta, podporovať vznik nových príležitostí a vytvárať podmienky pre rast životnej úrovne na Slovensku. Preto sme pripravení spolupracovať na riešeniach, ktoré vrátia Slovensko na cestu rastu, investícií a prosperity,“ uzatvoril prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.