Slovenskí zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), prijali spoločne s rakúskymi, maďarskými, českými, slovinskými a chorvátskymi zamestnávateľskými organizáciami stredoeurópsku deklaráciu k zelenému balíku opatrení Európskej komisie (EK) s názvom „Fit for 55“. Zamestnávatelia regiónu akceptujú snahy Európskej únie (EÚ) o ambicióznejšie klimatické ciele a budú sa snažiť byť súčasťou ich dosahovania, avšak upozorňujú na nevyhnutnosť vytvorenia správneho regulačného rámca a vhodných systémov podpory.
Transformácia na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo je bezprecedentnou technologickou a ekonomickou výzvou, ktorá si vyžiada obrovské kapitálové výdavky na výskum a vývoj, zmenu výrobných procesov a uvedenie prelomových technológií nevyhnutných na dosiahnutie želateľného zníženia emisií.Takáto hlboká transformácia je však bezprecedentnou technologickou a ekonomickou výzvou, ktorá si vyžaduje obrovské kapitálové výdavky na výskum a vývoj, prehodnotenie výrobných procesov a nasadenie prelomových technológií na dosiahnutie podstatného zníženia emisií. Vysoké ceny energií navyše už dnes komplikujú nielen samotný štart dekarbonizácie, ale v budúcnosti sa premietnu do ešte vyšších operačných nákladov nových technológií a procesov, ktoré budú vo väčšine prípadov podstatne energeticky náročnejšie. „Je kľúčové, aby EÚ spoločne s vládami členských štátov vypracovali stabilný a stimulujúci regulačný rámec a efektívny systém podpory celého procesu dekarbonizácie. Priemyselné podniky potrebujú dostatočné podmienky na realizáciu nevyhnutných zmien pri súčasnom zachovaní ich konkurencieschopnosti počas i po tomto procese. Zároveň, v záujme predchádzania konkurenčných nevýhod, je dôležité, aby boli tieto podmienky pre všetkých rovnaké,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
V tejto súvislosti by podľa zamestnávateľov mal balík „Fit for 55“ zohľadňovať niekoľko kľúčových zásad:
- Ciele by mali byť dosahované nákladovo efektívnym spôsobom pri súčasnom rešpektovaní technologickej neutrality, jednotlivé členské štáty by zároveň mali mať možnosť určiť svoje vlastné vnútroštátne príspevky v závislosti od svojich reálnych možností.
- Potrebný je tiež prístup ku konkurencieschopnej a udržateľnej nízkouhlíkovej energii a efektívna a cielená finančná podpora výskumu, vývoja a inovácií nízkouhlíkových technológií z verejných zdrojov.
- Vyššie ambície v oblasti klímy a rastúce náklady na uhlík si vyžadujú posilnenie - nie oslabenie - ochranných mechanizmov pred únikom uhlíka (tzv. carbon leakage), pokiaľ neexistujú spravodlivé rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov na medzinárodnej úrovni.
- Oprávneným spoločnostiam, ktoré zavádzajú nízkouhlíkové technológie, by mali byť naďalej bezplatne prideľované kvóty na úrovni plnej referenčnej hodnoty a to minimálne do roku 2030. Akékoľvek oslabovanie ochrany v dotknutých sektoroch počas tohto obdobia, napr. postupným znižovaním bezplatnej alokácie pre sektory, pre ktoré chce Komisia zaviesť tzv. cezhraničný kompenzačný uhlíkový mechanizmus (CBAM) by priamo ohrozilo ich konkurencieschopnosť aj samotnú transformáciu na nízkouhlíkove technológie.
- V rámci revízie Schémy obchodovania z emisnými kvótami zamedziť uplatňovaniu medziodvetvového korekčného faktora zvýšením podielu bezplatne prideľovaných kvót alebo použitím kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. Podľa súčasných pravidiel bude bezplatné prideľovanie kvót na obdobie 2026-2030 vychádzať z priemerných úrovní výroby v období 2019-2023. To ale postihne spoločnosti v EÚ, ktoré mali v dôsledku pandémie Covid v roku 2020 nereprezentatívne nízku produkciu. Preto by sa mala zaviesť cielená doložka, aby produkcia v roku 2020 neovplyvnila tento výpočet.
„Európsky priemysel má dlhú históriu a mnohé jeho odvetvia sú lídrami v oblasti inovácií, kvality a environmentálnej zodpovednosti. Je preto nevyhnutné, aby prechod na zelenú ekonomiku bol pre európske podniky a ich zamestnancov čo najmenej bolestivý a umožnil zachovanie schopnosti konkurovať ostatným svetovým regiónom,“ uzatvára Miroslav Kiraľvarga.
