Zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín: Výzvy a príležitosti pre európsky trh práce

Zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín: Výzvy a príležitosti pre európsky trh práce

Európske krajiny sa čoraz viac stretávajú s problémom nedostatku pracovnej sily, a to najmä v dôsledku demografických zmien, starnutia populácie a zvyšujúcich sa nárokov na kvalifikovanú pracovnú silu. V mnohých odvetviach, ako sú priemyselná výroba, stavebníctvo, zdravotníctvo a informačné technológie, zamestnávatelia čoraz častejšie siahajú po pracovníkoch z tretích krajín. Ich zamestnávanie však naráža na množstvo administratívnych, legislatívnych a sociálnych výziev.

Projekt Recruit4Tomorrow, spolufinancovaný Európskou úniou, sa zameriava na analýzu týchto výziev a identifikáciu možných riešení v piatich európskych krajinách – v Bulharsku, Chorvátsku, Maďarsku, Slovinsku a na Slovensku. Výskum realizovaný prostredníctvom fokusových skupín a prieskumu medzi zamestnávateľmi poskytuje ucelený pohľad na situáciu v zamestnávaní pracovníkov z tretích krajín a ponúka odporúčania na zlepšenie pracovnej mobility a integrácie.

Súčasný stav zamestnávania pracovníkov z tretích krajín

V rámci realizovaného výskumu možno sledovať v rámci všetkých zapojených krajín viaceré spoločné trendy:

• Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch prevažuje najmä v sektoroch s vysokou mierou neobsadených pracovných miest, ako sú stavebníctvo, výroba, zdravotníctvo a turizmus.
• Rozdiely v kvalifikáciách: v odvetviach ako stavebníctvo, výroba a poľnohospodárstvo chýba vysoký počet pracovníkov s nižšou kvalifikáciou. Domáci pracovníci však o tieto pracovné miesta často nemajú záujem kvôli fyzickej náročnosti a nižším mzdám. Najčastejšie sa jedná o pozície ako pomocní pracovníci v stavebníctve, obsluha výrobných liniek, skladoví operátori či poľnohospodárski sezónni pracovníci. Na druhej strane rastie aj potreba vysokokvalifikovaných pracovníkov najmä v IT sektore, zdravotníctve a vedecko-technických odvetviach. Napriek tomu, že mnohé európske krajiny produkujú absolventov v týchto oblastiach, nedokážu pokryť celkový dopyt. V IT sektore sú pracovné ponuky zamerané na programátorov, analytikov dát a kybernetických špecialistov. Mnoho týchto odborníkov prichádza z Indie, Ukrajiny či Ruska. V zdravotníctve sú veľkým problémom chýbajúce sestry a lekári, ktorí sa v posledných rokoch regrutujú z Filipín, Egypta či Tuniska. V priemyselnom výskume a vývoji sú nedostatkovými najmä špecialisti v oblasti umelej inteligencie, obnoviteľných zdrojov energie a automobilového priemyslu. Problémom však zostáva neuznávanie kvalifikácií.
• Zdĺhavé administratívne procesy: Vo väčšine krajín je zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín prísne regulované a spojené s dlhými čakacími lehotami na pracovné povolenia. Množstvo krajín vyžaduje tzv. test trhu práce, teda povinnosť preveriť, či na danú pozíciu nie je dostupný vhodný domáci uchádzač. Tento proces môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov a často sa ukáže ako neefektívny, pretože pozície zostávajú dlhodobo neobsadené. Okrem toho je problémom aj nedostatočná digitalizácia procesov, čo celý proces ešte viac predlžuje.

Podiel zamestnávateľov využívajúcich pracovníkov z tretích krajín sa líši v závislosti od krajiny. Na základe dotazníkového zisťovania realizovaného v roku 2024 predstavuje tento podiel v Bulharsku až 84 %, na Slovensku je to 77 %, v Maďarsku len 39 %. Rozdiely sú spôsobené jednak dopytom po pracovnej sile, ale aj rôznou mierou regulácie pracovnej migrácie.

Najčastejšie zamestnávaní sú pracovníci z Ukrajiny, krajín bývalej Juhoslávie, Strednej Ázie a Ázie (Filipíny, India, Nepál). V Chorvátsku a Slovinsku dominujú pracovníci z Balkánu, zatiaľ čo v Maďarsku a na Slovensku sú najčastejší pracovníci z Ukrajiny.

Výzvy pri zamestnávaní pracovníkov z tretích krajín

Legislatívne prekážky a administratíva

Zamestnávatelia dlhodobo poukazujú na zdĺhavé a komplikované legislatívne procesy. V Slovinsku sa pracovné povolenia vydávajú relatívne rýchlo (do 7 dní), zatiaľ čo v Chorvátsku môže schválenie trvať až 10 mesiacov. V Maďarsku sa pripravuje reforma, ktorá by odstránila nutnosť testu trhu práce a umožnila rýchlejšie vydávanie povolení.

Jazykové a kultúrne bariéry

Jedným z najväčších problémov je jazyková bariéra. Mnohí pracovníci z tretích krajín neovládajú miestny jazyk, čo sťažuje ich integráciu do pracovného prostredia a komunikáciu s kolegami. Niektoré krajiny síce ponúkajú jazykové kurzy a integračné programy, no ich dostupnosť a efektivita sú obmedzené.

Zamestnávatelia tiež často upozorňujú na kultúrne rozdiely, ktoré môžu viesť k nezhodám na pracovisku. Zahraniční pracovníci môžu mať odlišné pracovné návyky či očakávania, čo môže spôsobovať konflikty.

Neuznávanie kvalifikácií

Mnoho pracovníkov z tretích krajín disponuje relevantnými skúsenosťami a zručnosťami, no ich formálne vzdelanie nie je v cieľovej krajine uznané. To vedie k ich zamestnávaniu na nižších pozíciách a nevyužívaniu ich plného potenciálu.

Nedostatok sociálnej a zdravotnej ochrany

V niektorých krajinách sú pracovníci z tretích krajín vystavení zhoršeným pracovným podmienkam, vrátane nižších miezd a obmedzeného prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Odporúčania a možnosti riešenia

Zjednodušenie administratívy a digitalizácia procesov

• Skrátenie času na vydávanie pracovných povolení a odstránenie nadbytočných byrokratických procesov.
• Zavedenie digitálnych platforiem na urýchlenie administratívnych úkonov a registráciu pracovníkov.
• Vzorom môže byť Slovinsko, kde pracovné povolenia možno vybaviť do 7 dní.

Podpora jazykového a kultúrneho vzdelávania

• Poskytnutie bezplatných jazykových kurzov pre pracovníkov z tretích krajín. V rámci krajín zapojených do projektu Recruit4Tomorrow sú poskytované bezplatné jazykové kurzy napríklad aj na Slovensku. Prostredníctvom Migračného informačného centra IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) sú cudzincom dostupné bezplatné kurzy slovenčiny, ktoré im pomáhajú s integráciou do pracovného a spoločenského života. Podobné programy existujú aj v Slovinsku, kde niektoré regionálne a štátne iniciatívy ponúkajú podporu v oblasti jazykového vzdelávania pre pracovníkov z tretích krajín.
• Zavedenie kultúrnych tréningov na lepšiu adaptáciu pracovníkov v cieľovej krajine.

Lepšia spolupráca medzi firmami a štátom

• Vytvorenie centrálneho registra pracovníkov, ktorý by uľahčil nábor a znižoval administratívnu záťaž.
• Zlepšenie koordinácie medzi zamestnávateľmi a štátnymi inštitúciami pri uznávaní kvalifikácií a riešení pracovnoprávnych otázok.

Podpora flexibilných foriem zamestnávania

• Zavedenie možnosti telepráce pre zahraničných pracovníkov, ktorí môžu pracovať na diaľku.
• Rozšírenie možností agentúrneho zamestnávania, ktoré umožňuje rýchlejší nábor a flexibilitu pre zamestnávateľov.

Záver

Zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín predstavuje kľúčové riešenie problému nedostatku pracovnej sily v Európe, no stále existuje množstvo prekážok, ktoré bránia jeho efektívnemu využívaniu. Zjednodušenie administratívnych procesov, podpora integrácie a lepšia spolupráca medzi firmami a štátom by mohli prispieť k tomu, aby európske firmy efektívnejšie využívali potenciál zahraničných pracovníkov. Projekty ako Recruit4Tomorrow pomáhajú preskúmať osvedčené postupy a vytvoriť odporúčania pre udržateľnú a efektívnu pracovnú migráciu.