Inovatívne a konkurencieschopné Slovensko: dokáže naše potravinárstvo a obchod využiť digitalizáciu vo svoj prospech?

Rozvoj digitalizácie a automatizácie výrazne mení fungovanie väčšiny hospodárskych odvetví. Zároveň nastoľuje nové požiadavky aj na zručnosti zamestnancov. Otázkou úspechu v procese digitálnej transformácie je pritom miera pripravenosti nás všetkých – podnikov, domácností i štátu. Práve aktuálne výzvy, ktorým v tejto oblasti Slovensko čelí a možnosti prehĺbenia užšej spolupráce vlády so sociálnymi partnermi boli predmetom dnešného interaktívneho workshopu Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

Väčšina slovenských zamestnávateľov a zamestnancov v sektoroch potravinárstva a obchodu sa v súvislosti s digitálnou transformáciou neobáva masívneho zániku pracovných miest – vyplýva to z analýzy, ktorú RÚZ vypracovala v rámci európskeho projektu WorkTransitionCEE (WTCEE). Viac ako 60 domácich podnikov a takmer 2 000 zamestnancov z rôznych pracovných pozícií v rámci nej odpovedalo na súbor otázok s cieľom identifikovať riziká, výzvy a príležitosti digitalizácie. „Výsledky potvrdzujú, že tieto segmenty sú relatívne stabilné – drvivá väčšina zamestnávateľov a zamestnancov vníma digitalizáciu ako príležitosť, nie ako hrozbu,“ vysvetľuje Michal Mešťan, prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela a spoluautor štúdie. Zamestnávatelia však pripúšťajú možnosť zmien, a to najmä v potravinárskom priemysle. „V obchode sa môžu meniť pracovné úlohy zamestnancov, ale zmena štruktúry sa vo všeobecnosti neočakáva. Vplyvom digitalizácie a automatizácie očakávame ešte intenzívnejšiu časovú úsporu v pracovných činnostiach zamestnancov,“ pokračuje expert Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Marcel Blaščák.

Štúdia tiež ukázala zamestnávatelia oboch sektorov považujú digitálne zručnosti za dôležité, a to najmä v kontexte pandémie koronavírusu, ktorá implementáciu nových technológií a automatizáciu procesov výrazne urýchlila. „Pozitívne je aj to, že až 90% zamestnávateľov v sektore obchodu uviedlo, že ich zamestnanci majú záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti IKT,“ dopĺňa Barbora Mazúrová z Univerzity Mateja Bela a spoluautorka štúdie. Zamestnanci tiež očakávajú, že v blízkej budúcnosti budú od nich zamestnávatelia vyžadovať väčšiu flexibilitu, time-manažment, aktívne počúvanie a učenie sa, predvídavosť, i komplexné riešenie problémov. „V tejto oblasti vládu dlhodobo upozorňujeme, že Slovensko potrebuje ucelený systém celoživotného vzdelávania. V súčasnosti sa u nás doňho zapája len zhruba 3,5 percenta dospelých ľudí, čo je žalostne málo a pritom je práve slovenská ekonomika najviac ohrozená automatizáciou, ktorá vyžaduje zmenu zručností podstatnej časti pracovnej sily. Priemer európskych krajín je pritom 12% a požiadavkou únie je, aby krajiny do roku 2030 dosiahli až 35%,“ zdôrazňuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.

Aj naďalej však platí, že v oblasti digitalizácie ťahá Slovensko dlhodobo za „kratší koniec“ – v Indexe podnikovej digitalizácie a v úrovni digitálnej adopcie naša krajina stále zaostáva nielen za Dánskom či Holandskom, no dokonca aj za susedným Maďarskom a Českom. Zlá štruktúra slovenského hospodárstva, slabý rozvoj výskumu a vývoja či nízka miera digitalizácie verejného sektora sú niektoré z atribútov, v dôsledku ktorých je Slovensko v úrovni rozvoja digitalizácie pod priemerom krajín Európskej únie (EÚ). „Budúcnosť prináša nové technológie, zmeny pracovných postupov a kladie nové požiadavky na schopnosti a zručnosti zamestnancov – spolupráca aj v presadzovaní zapájania sa zamestnancov do celoživotného vzdelávania a otvorená komunikácia sociálnych partnerov je tak dôležitejšia než kedykoľvek predtým. O to viac nás teší participácia na projektoch, ktoré prinášajú konkrétne riešenia z ktorých benefituje celá spoločnosť. Pevne veríme, že nám v tejto oblasti bude vláda partnerom,“ uzatvára prezidentka Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) Ľubica Černá.