.jpg)
V roku 2025 aktívne používala generatívnu umelú inteligenciu v rámci krajín OECD viac ako tretina obyvateľstva a miera jej integrácie do pracovných procesov sa za posledné dva roky viac než zdvojnásobila. Slovensko stojí na pokraji priepasti: buď naskočíme na AI vlnu, alebo nás digitálna priepasť pripraví o konkurencieschopnosť a príjmy štátneho rozpočtu.
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) bude mať umelá inteligencia masívny dopad na trh práce. V rozvinutých ekonomikách zasiahne až 60 % pracovných miest. Podľa Eurostat až tretina Slovákov použila za posledné tri mesiace nástroje generatívnej umelej inteligencie, čo je mierne pod priemerom EÚ. V podnikovej praxi sa umelá inteligencia najčastejšie uplatňuje pri práci s jazykom a digitálnym obsahom, analýze dát. Na automatizácii pracovných postupov, alebo využitie v oblasti autonómneho riadenia fyzických zariadení sa objavuje zatiaľ v menšej miere. AI sa už teraz objavuje takmer v 20 % slovenských podnikoch. Slovenský administratívny zamestnanec v porovnaní so zamestnancom zo severských krajín vďaka AI spracuje agendu výrazne pomalšie, väčšinou ju stále spracováva manuálne, čím trpí naša produktivita. Tento „digitálny sklz“ má priamy dopad na štátny rozpočet – menej úspešné firmy znamenajú nižší výber daní a odvodov.
Štúdia inštitútu Brookings upozorňuje na potrebu zvýšenia adaptačnej kapacity – teda schopnosti zamestnancov naučiť sa s novou technológiou pracovať a zmeniť svoje návyky. Najviac ohrozenou skupinou nie sú programátori, ale paradoxne administratívni pracovníci v strednom veku, ktorí majú obmedzené možnosti rekvalifikácie. Jednoducho povedané, zamestnancovi, ktorý nevie používať AI trvá všetko dlhšie ako by to trvalo tomu, ktorý sa naučil pracovať s AI nástrojmi.
Slovenský trh práce dnes čelí nebezpečnému paradoxu. Kým v IT sektore je adopcia technológií prirodzená a rýchla, v ostatných odvetviach zaostávame za našimi zahraničnými kolegami na podobných pozíciách. Ak napríklad nemecký nákupca dokáže s pomocou AI vyhodnotiť veľké množstvo ponúk za pár minút, ten slovenský to stále robí manuálne v tabuľkách, čím podnik stráca schopnosť konkurovať cenou aj rýchlosťou. Ak slovenské firmy nebudú stíhať v globálnej súťaži, ich zisky klesnú, čo sa prejaví v nižšom výbere daní. Ak nezvládneme prechod na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou, zostaneme len montážnou dielňou, ktorej model je v ére AI ťažko udržateľný.
Sektorová rada pre IT a telekomunikácie upozorňuje, že trh sa mení rýchlejšie, než sa zamestnanci stíhajú vzdelávať. Problémom nie je technológia samotná, ale to, ako ju integrovať do každodennej práce. Pritom podniky, ktoré dokážu lepšie pracovať s AI a prepojiť ju s procesmi, zvládajú zmeny lepšie. Slovenská realita tak potvrdzuje to, čo uvádza OECD a McKinsey vo svojich štúdiách o nerovnomernej adopcii AI a potrebe nových zručností. Na Slovensku zároveň vidíme, že aj nároky na dátové, cloudové a bezpečnostné role rastú oveľa rýchlejšie a úroveň pracovnej sily stagnuje. Ďalším problémom, na ktorý upozorňuje Sektorová rada pre IT a telekomunikácie, je nebezpečný trend de-skillingu (straty zručností). Ak sa niektorí zamestnanci slepo spoliehajú na AI bez kritického úsudku, prestávajú rozumieť podstate procesov. Cieľom preto musí byť dosiahnutie plynulej spolupráce s AI, stavu, kedy zamestnanec ovláda nástroje rovnako prirodzene, ako dnes ovláda e-mail alebo smartfón. Súčasťou toho sú schopnosti správne zadávať AI úlohy, rozumieť obmedzeniam AI, kritické uvažovanie a overovanie výstupov AI a jej integrovanie do každodenných pracovných úloh.
Slovensko nepotrebuje nutne nové milióny z rozpočtu, ale skôr odvahu opraviť zastarané pravidlá a rozumnejšie nasmerovať zdroje, ktoré už dnes na vzdelávanie vynakladáme. Sektorová rada navrhuje tieto kľúčové kroky:
Slovensko dnes stojí na pokraji priepasti. Buď sa naučíme „hovoriť jazykom AI“ a upravíme pravidlá hry tak, aby sme rozvíjali a lákali talent, alebo budeme sledovať, ako spraví AI transformácia zo Slovenska skanzen Európy. Riešenia máme na stole, teraz je rad na štáte, aby ich začal implementovať.