ENG

logo

facebook

AKTUALITY

Snem RÚZ

26.04.2019

Dňa 26. apríla 2019 sa v Bratislave konal Snem Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Členovia RÚZ na Sneme zhodnotili doterajšiu činnosť a vytýčili priority organizácie na najbližšie obdobie, pričom hlavným cieľom zostáva presadzovanie oprávnených záujmov zamestnávateľov a trvalé zlepšovanie podnikateľského prostredia. Na Sneme sa aktívne zúčastnili aj predstavitelia politického života, štátnych a vládnych inštitúcií, čo RÚZ vníma ako prejav záujmu o spoluprácu s touto najvýznamnejšou zamestnávateľskou organizáciou. 

Členovia RÚZ sa na Sneme ohliadli aj za viac než pätnásťročným pôsobením zamestnávateľskej organizácie, pričom skonštatovali, že rastúci záujem o členstvo v RÚZ je jasným dôkazom kvality práce a prínosu tejto zamestnávateľskej organizácie pre spoločnosť ako takú. 
 
„Republiková únia zamestnávateľov počas celej svojej existencie zostáva organizáciou zamestnávateľov, ktorá zotrváva na svojich princípoch, bez ohľadu na fakt aké je v danom momente zloženie vlády. Transparentnosť a čitateľnosť v konaní je však neoceniteľnou devízou, prevyšujúcou akékoľvek problémy s tým spojené a v dlhšom časovom horizonte sa rozhodne vypláca“, vyhlásil Miroslav Kiraľvarga, prezident RÚZ. 
 
Zamestnávatelia sa na Sneme zároveň kriticky vyjadrili ku pokračujúcemu zhoršovaniu podmienok pre podnikanie, hoci našej ekonomike sa momentálne stále darí. 
„Napriek prezentovaným zámerom vlády SR sa naďalej nedarí zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku. Naopak, mnohé nesystémové opatrenia postupne zvyšujú celkové regulačné,  daňové a odvodové zaťaženie, čo negatívne dopadá  na kvalitu podnikateľského prostredia.“, vyhlásil Ján Oravec, člen prezídia RÚZ. 
 
Nekoncepčné a nesystémové riadenie politiky trhu práce, príliš časté zmeny v pracovnej legislatíve, motivované predovšetkým snahou o zbieranie politických bodov podľa RÚZ vytvárajú nestabilitu právneho prostredia, deštruujú motivačné systémy a sťažujú plánovanie vo firmách. 
 
Osobitná diskusia na Sneme bola venovaná strategickým zámerom činnosti Republikovej únie zamestnávateľov na nadchádzajúce obdobie. Zamestnávatelia prehodnotili a schválili strategické zámery RÚZ vo forme programového dokumentu pod názvom „Konkurencieschopné Slovensko - Strategické zámery RÚZ na obdobie rokov 2019 – 2020“. Dokument obsahuje kľúčové oblasti, v ktorých bude RÚZ presadzovať reformy s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a zamestnanosti na Slovensku. 
 
Top prioritami RÚZ zostávajú konkurencieschopnosť, vzdelávanie a pracovná mobilita. 
 
V oblasti posilňovania konkurencieschopnosti zamestnávatelia očakávajú, že vláda podporí transformáciu priemyslu na nízko-uhlíkovú výrobu aj formou bezodplatného prideľovania kvót, prehodnotením využívania zdrojov naakumulovaných v Environmentálnom fonde, či zavedením udržateľného systému kompenzácie vysokých cien elektrickej energie pre energeticky náročný priemysel.
 
Hlavným súčasným problémom trhu práce na Slovensku je pretrvávajúci nedostatok pracovníkov. RÚZ v tejto súvislosti iniciovala množstvo aktivít, ktoré vyústili do prijatia Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorej implementácia by mala konečne  urýchliť a zjednodušiť procesy prijímania pracovníkov z tretích krajín. Zamestnávatelia združení v RÚZ preto budú podporovať realizáciu všetkých potrebných opatrení smerujúcich k uľahčeniu zamestnávania pracovníkov z tzv. tretích krajín. 
 
S trhom práce a dostatkom kvalifikovaných pracovníkov priamo súvisí aj problematika vzdelávania. „V uplynulom roku bola RÚZ na čele iniciatívy zamestnávateľov za reformu terciárneho vzdelávania. Žiaľ, po roku možno konštatovať, že vôľa kompetentných inštitúcií  zásadne zmeniť a skvalitniť systém vzdelávania je vlažná a skôr v deklaratívnej rovine“, konštatuje Mário Lelovský, prvý viceprezident RÚZ. Zároveň vyzdvihuje potrebu posilnenia a skvalitnenia matematického vzdelávania. „Firmy naprieč odvetviami prechádzajú masívnou digitalizáciou a čoraz viac potrebujú pracovníkov s adekvátnym vzdelaním. Ak sa neprijmú systémové zmeny pre skvalitnenie matematického vzdelávania aj s povinnou maturitou, o niekoľko rokov môžu iné krajiny získať oproti Slovensku strategickú výhodu pri napĺňaní vízie technologickej revolúcie Priemysel 4.0. Problematika vzdelávania preto zostáva našou strategickou prioritou.“, uzatvára Mário Lelovský. 
 
Reforma daňového, odvodového systému a odstránenie tzv. skrytého zdaňovania, zavedenie systematického legislatívneho procesu a zníženia byrokracie, vymožiteľnosť práva, moderná pracovná legislatíva a podpora tvorby nových pracovných miest, podpora aplikovaného výskumu a inovácií, reforma regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií, zamedzenie plytvania vo verejných financiách a eliminovanie korupcie, dosiahnutie účelného  a transparentného využívania prostriedkov z fondov EÚ, presadzovanie konkurencieschopného Slovenska a konkurencieschopnej Európskej únie sú oblasti, ktorým sa v nadchádzajúcich rokoch bude RÚZ tiež venovať.  
 
Republiková únia zamestnávateľov je najreprezentatívnejšia zamestnávateľská organizácia na Slovensku, ktorej základným cieľom je chrániť spoločné zamestnávateľské záujmy svojich členov a zasadzovať sa za zlepšenie podnikateľského prostredia v SR. RÚZ je členom Hospodárskej a sociálnej rady SR a je ako jediná zamestnávateľská organizácia zo Slovenska riadnym členom BUSINESSEUROPE, Únie európskych priemyselných a zamestnávateľských zväzov so sídlom v Bruseli. Tento rok si RÚZ pripomenula 15. výročie svojej činnosti v prospech rozvoja podnikateľského prostredia.
 
Viac informácií o RÚZ nájdete na: www.ruzsr.sk a www.facebook.com/ruzsr
 
Príloha č. 1
Konkurencieschopné Slovensko
 
Strategické priority Republikovej únie zamestnávateľov
 
Priaznivé podnikateľské prostredie je jedným z kľúčových prvkov prosperity, zamestnanosti a sociálneho rozvoja Slovenska. V uplynulom období však zaznamenávame jeho kontinuálne zhoršovanie a Slovenská republika postupne stráca schopnosť konkurovať voči iným členským štátom EÚ.  
 
Zamestnávatelia združení v RÚZ považujú preto za nevyhnutné zvrátiť túto tendenciu formou realizácie opatrení v jedenástich prioritných oblastiach. V záujme dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti Slovenska bude RÚZ tieto opatrenia presadzovať v komunikácii s Vládou SR, politickými zoskupeniami a sociálnymi partnermi. 
 
Prioritné oblasti pre zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska
 
1. Zreformovanie daňového, odvodového systému a odstránenie tzv. skrytého zdaňovania
a) Udržať efektívnosť výberu daní, podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností a posilniť partnerský vzťah medzi daňovníkmi a správcami daní
b) Zrušiť platenie osobitných odvetvových daní a odvodov
c) Reformovať súčasný drahý a neefektívny systém zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia
d) V záujme neúmerného rastu celkovej ceny práce citeľne znížiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov
 
2. Zavedenie systematického legislatívneho procesu a zníženia byrokracie
a) Presadiť systematický partnerský dialóg v oblasti pripravovaných legislatívnych zmien so zásadnými dopadmi na podnikateľské prostredie 
b) Zabezpečiť systémový prístup k dopadovým štúdiám a analýzam vplyvov zákonov a regulačných opatrení
c) Zaviesť transparentný mechanizmus predkladania pripomienok aj k poslaneckým  návrhom zmien zákonov vrátane povinnosti vypracovania doložky vplyvov
d) Zrealizovať reformu povoľovacích a licenčných konaní a skrátiť lehoty súvisiace s registračnými úkonmi a povoľovacími konaniami, najmä v oblasti výstavby a územného plánovania, kde netransparentnosť brzdí rozvoj prioritných infraštrukturálnych odvetví.
e) V súlade so zavádzaním Regulatory Impact Assessment (RIA) povinne implementovať pri prijímaní nových regulácií zásadu „one in – two out“ (jednu reguláciu s dopadom na podnikateľské prostredie prijať a dve staršie regulácie v dvojnásobne rovnakom rozsahu dopadov na podnikateľské prostredie odstrániť)
f) Zabezpečiť výrazný pokrok v oblasti služieb e-governementu, úplnú funkčnosť jednotných kontaktných miest s cieľom umožniť vykonanie všetkých  registračných povinností a komunikáciu s úradmi pre podnikateľov
 
3. Zvýšenie vymožiteľnosti práva 
a) Zvýšiť  včasnosť a efektívnosť vymožiteľnosti práva
b) V záujme predvídateľnosti pôsobenia na trhu dosiahnuť  ustálenú  rozhodovaciu prax 
c) Zvýšiť osobnú zodpovednosť pri rozhodovaní sudcov
d) Skrátiť dĺžku súdnych konaní a podporiť špecializáciu súdov a sudcov na konkrétne agendy
 
4. Prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce 
a) Prehlbovať hodnotenie uplatniteľnosti absolventov v praxi a zaviesť systematické prognózovanie  potrieb trhu práce. Podľa týchto výstupov usmerňovať výkony stredných a vysokých škôl
b) Reformovať sústavu a obsah učebných a študijných odborov a optimalizovať sieť stredných škôl
c) Dobudovať funkčný systém duálneho vzdelávania
d) Zvýšiť kvalitu výučby matematiky a informatiky a postupne opäť zaviesť povinnú maturitu z   
 matematiky na gymnáziách a technických stredných odborných školách
e) Zosúladiť štruktúru terciárneho vzdelávania so štandardom krajín OECD
f) Vybudovať funkčný model celoživotného vzdelávania a posilniť kariérové poradenstvo
g) Zvýšiť atraktívnosť práce pedagógov na všetkých stupňoch škôl. Zvýšiť konkurencieschopnosť tohto povolania v porovnaní s inými povolaniami
h) Zvýšiť atraktívnosť slovenských vysokých škôl pre udržanie najlepších študentov na Slovensku
i) Zabezpečiť, aby mal každý zamestnanec a každý podnik potrebné zručnosti na využitie príležitostí digitálnej doby
 
5. Zavedenie modernej pracovnej legislatívy a podpora tvorby nových pracovných miest
a) Zrušiť sadzby minimálneho mzdového nároku pre príslušný platový stupeň v Zákonníku práce resp. znížiť príslušné koeficienty
b) Stanoviť záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy v prípade, že nedôjde k dohode sociálnych partnerov, s uplatnením kritérií uvedených v platnom  zákone  o minimálnej mzde
c) Dôsledne zmapovať legislatívu zameranú na oblasť BOZP a zasadiť sa za jej sprehľadnenie a zjednodušenie 
d) Odstrániť prekážky pre cezhraničnú mobilitu pracovnej sily v rámci Európskej únie
e) Systémovo vyriešiť zabezpečenie dostatku kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín
f) Upraviť Zákonník práce a súvisiace predpisy podľa potrieb digitálnej ekonomiky
 
6. Posilnenie podpory aplikovaného výskumu a inovácií
a) Posilniť trend zvyšovania účelových výdavkov na úkor inštitucionálnych výdavkov pri finančnej podpore projektov výskumu a vývoja
b) Zintenzívniť spoluprácu a previazanosť súkromného sektora a verejných vedecko-výskumných organizácií a univerzít
c) Garantovať minimálny podiel verejných výdavkov z celkového HDP štátu na podporu predovšetkým aplikovanej vedy a výskumu
d) Posilniť aplikovaný výskum prostredníctvom zjednodušenia administratívnej náročnosti  a rozšírenia jeho nepriamej podpory na úroveň porovnateľnú v krajinách EÚ 
e) Pre podporu aplikovaného výskumu a inovácií rozpracovať v rámci implementácie domén RIS3 SK systémové nástroje podporujúce spoluprácu univerzít, verejného sektora, a súkromného sektora.
f) Zvýšiť podporu VVI prostredníctvom super odpočtu zo súčasných 100 percent výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj na 200 percent 
g) Vypracovať štátnu politiku pre výskum, vývoj a inovácie, komplexne pokrývajúcu potreby rozvoja výskumu, vývoja a inovácií počas nasledujúcich 10 rokov (aspoň do roku 2030, resp. na 15 rokov)
h) Nastaviť podmienky pre výraznejší vstup rizikového kapitálu do VVI, zjednodušiť reguláciu pre investičné fondy a finančne alebo daňovo stimulovať výrobné podniky pri investovaní do inovatívnych firiem a pri nákupe duševného vlastníctva 
i) Realizovať v plnom rozsahu Implementačný plán Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky
j) Zvýšiť podiel projektov postavených na partnerstve medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom
 
7. Reforma regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií
a) Zásahy do trhu s energiami obmedziť na nevyhnutnú mieru a len v prípadoch nejestvujúceho alebo nefunkčného trhu. Zrušiť cenovú reguláciu dodávok elektriny a plynu odberateľom mimo domácnosti a stanoviť cestovnú mapu na ukončenie cenovej regulácie dodávok elektriny a plynu odberateľom v domácnosti.
b) Zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť  legislatívneho a regulačného rámca rešpektujúceho pravidlá riadnej regulácie a oprávnené záujmy spotrebiteľov a dodávateľov energií.   
c) Znížiť záťaž vyplývajúcu z podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na energeticky náročný priemysel a postupne prejsť od systému priamej finančnej podpory OZE k ich fungovaniu založenom na trhovom princípe 
d) Prehodnotiť nastavenie systému sieťových poplatkov v elektroenergetike, ktoré patria k najvyšším v Európskej únii 
 
8. Zamedzenie plytvania vo verejných financiách a eliminovanie korupcie
a) Podstatne znížiť rozsah prerozdeľovania vo verejnom sektore 
b) Zrealizovať komplexný audit opodstatnenosti verejných výdavkov, prehodnotiť efektivitu štátom poskytovaných služieb a využívať aj efektívnejšie neštátne alternatívy ich zabezpečovania a na základe výsledkov auditu prijať a realizovať opatrenia pre zvýšenie efektivity verejnej správy vrátane znižovania zamestnanosti vo verejnej správe aj vďaka jej digitalizácii
c) Realizovať  nákupy pre verejný sektor prostredníctvom centrálneho obstarávania
d) Zabezpečiť, aby každé realizované verejné obstarávanie vo verejnom sektore bolo počas jeho priebehu verejným a kontrolovateľným
e) Zaviesť osobnú a aj hmotnú zodpovednosť riadiacich pracovníkov vo verejnej správe za predražené verejné obstarávania a za všetky porušenia príslušných zákonov a nariadení o verejnom obstarávaní
f) Zredukovať administratívne a technické bariéry vstupu na trh, redukovať  udeľovanie licencií a  zrušiť možnosti povoľovania vstupu na trh splnením obmedzujúcich podmienok od stavovských komôr
 
9. Dosiahnutie účelného  a transparentného  využívania prostriedkov z fondov EÚ
a) Podporovať prioritne  investície  do infraštruktúrnych projektov
b) Neznevýhodňovať  slovenské spoločnosti pri poskytovaní finančných  prostriedkov z fondov EÚ a pri poskytovaní štátnej pomoci
c) Uplatňovať zásadu rovnakej intenzity pomoci pre malé, stredné a veľké spoločnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov z fondov EÚ a štátnej pomoci, berúc ohľad na špecifickosť postavenia niektorých odvetví (pôdohospodárstvo)
d) Presadzovať uplatnenie transparentných  hodnotiacich kritérií a nezávislý výber hodnotiteľov žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov z fondov EU
 
10. Presadzovanie konkurencieschopného Slovenska a konkurencieschopnej Európskej únie
a) Presadzovať zvýšenie konkurencieschopnosti SR a EÚ prostredníctvom nevyhnutých štrukturálnych reforiem, obmedzenia byrokracie, zložitej administratívnej, veľkej regulačnej záťaže a zvýšenia podnikateľskej slobody pre firmy a podnikateľov.
b) Aj na úrovni EÚ presviedčať kompetentných, aby vytvorili spravodlivý, stabilný a predvídateľný regulačný rámec pre podnikanie, ktorý vytvorí porovnateľné podmienky pre všetky ekonomické aktivity a nebude bezdôvodne zvýhodňovať jedných a rovnako bezdôvodne diskriminovať iných.
c) V záujme zachovania konkurencieschopnosti Slovenska zaviesť jednotný systém transpozície legislatívy EÚ  tak, aby sa zo strany verejnej správy eliminoval prvok tzv. gold-platingu a „cherry pickingu“.
d) Vytvoriť systém pravidelných konzultácií o príprave legislatívy EU so sociálnymi partnermi, poskytovať im včasné informácie o pripravovanej legislatíve,  umožniť im podieľať sa na príprave pozície SR pri vyjednávaniach s partnermi v EU a získavať spätnú väzbu o výsledkoch rokovaní k legislatíve EU, ktoré boli dohodnuté a odsúhlasené slovenskými zástupcami
e) Poukazovať na potrebu zníženia negatívnych dopadov legislatívy EÚ na medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, a to najmä v oblasti klimatickej politiky,  transformácie na nízkouhlíkové hospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, či  produkcie a podpory energie z obnoviteľných zdrojov.
f) V nasledujúcom období vynaložiť mimoriadne úsilie, aby sa z úrovne EÚ presadilo zrušenie cenovej regulácie dodávok elektriny a plynu s cieľom zníženia cien energií v EÚ, ktoré sú jedným z rozhodujúcich prvkov medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ, pričom sú -  aj v dôsledku štátnych zásahov -  pre európske podniky oveľa vyššie než pre ich amerických, japonských či iných ázijských konkurentov. 
g) Napomáhať podnikom a podnikateľom k digitálnej transformácii ich podnikania. Pozorne sledovať návrhy Európskej komisie týkajúce sa jednotného digitálneho trhu a podporovať tie, ktoré podporia lepšiu infraštruktúru a lepšie širokopásmové pripojenie pre všetkých občanov a podniky, odstránenie nadbytočnej regulačnej záťaže sieťových operátorov a digitálnu transformáciu podnikov. Osobitne sa bude zameriavať na návrhy Komisie v oblasti regulácii platforiem, autorského práva, geoblokingu a rozvoja Priemyslu 4.0. a uprednostňovať, kde je to možné, samoreguláciu pred reguláciou.