ENG

logo

facebook

AKTUALITY

Slovenskí žiaci upadajú v matematike. A spolu s nimi aj vyhliadky našej ekonomiky

02.04.2019

Matematická gramotnosť našich žiakov neustále upadá. Vyplýva to z medzinárodných meraní PISA a TIMSS, ktoré pravidelne hodnotia znalosti žiakov základných a stredných škôl. Situáciu ešte zhoršuje nízky záujem o maturitné skúšky z matematiky – v roku 2019 ich absolvuje len 13,2 percent maturantov. Výsledkom sú nedostatočné matematické vedomosti a schopnosti našich žiakov, ktorý trápi vysoké školy aj zamestnávateľov. Výzvam aj praktickým riešeniam sa podrobne venovala konferencia „Matematické vzdelávanie – zmeny pre budúcnosť“.

Ekonomika však na vzdelávacie reformy nečaká. Firmy naprieč odvetviami prechádzajú masívnou digitalizáciou. A čoraz viac potrebujú pracovníkov s adekvátnym vzdelaním. „Ak neprijmeme systémové zmeny pre skvalitnenie matematického vzdelávania aj s povinnou maturitou, o niekoľko rokov môžu iné krajiny získať oproti Slovensku strategickú výhodu pri napĺňaní vízie technologickej revolúcie Priemysel 4.0.“, hovorí Ľubomír Petrák, predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
 
Kvalitné matematické vedomosti a schopnosti sú dôležité aj na vysokých školách – a to nielen pre štúdium STEM (prírodovedných, technických a matematických) odborov, ale aj pre ekonomické a v čoraz väčšej miere aj ďalšie odbory. Podľa Mareka Števčeka, rektora Univerzity Komenského je situácia kritická najmä na STEM odboroch, kde sa aktuálne prijíma 45 percent absolventov gymnázií a 55 percent absolventov SOŠ, z ktorých väčšina maturitnú skúšku z matematiky neabsolvuje. Zdôrazňuje, že „ak urýchlene nezlepšíme vyučovanie matematiky, ktoré vyústi do povinnej maturitnej skúšky z matematiky, vysoké školy nedokážu napĺňať svoje poslanie pri výchove špičkových odborníkov pre znalostnú ekonomiku“. 
 
Matematická gramotnosť absolventov je citlivo vnímaná aj trhom práce. Mário Lelovský, 1. viceprezident RÚZ, pripomína, že zamestnávatelia registrujú výrazný rozdiel medzi požadovanou úrovňou a reálnym stavom v matematickej gramotnosti zamestnancov pri vstupe na trh práce. Vysvetľuje, že „absolventi majú slabé analytické a kritické myslenie, neovládajú postupy a stratégie riešenia problémov. Bez matematiky skrátka nedosiahneme výrazný pokrok v digitálnych zručnostiach. Ak chceme zvládnuť digitálnu transformáciu, musíme skvalitniť matematické vzdelávanie.“
 
Účastníci konferencie považujú za nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia na skvalitnenie matematického vzdelávania už v najbližších dvoch rokoch. Dušan Šveda, podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti, odporúča zaviesť nasledovné opatrenia.
 
Základom je podľa neho zmeniť a skvalitniť spôsob vyučovania matematiky. Namiesto učenia sa matematiky, mali by sme žiakov viesť k aktívnej matematickej činnosti. To znamená využívať inovatívne bádateľské prístupy a formatívne hodnotenie žiakov v poznávacom procese.  Zároveň však platí, že je potrebné skvalitniť aj výchovu budúcich učiteľov matematiky a ďalšie vzdelávanie učiteľov, ktoré je potrebné preniesť do kompetencie vysokých škôl s pedagogickým zameraním.
 
Nevyhnutnosťou je podľa Švedu tiež zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky najneskôr od roku 2025, a to v dvoch úrovniach. Náročnejšej, určenej pre maturantov, ktorí plánujú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v STEM odboroch. Menej náročnú úroveň skúšky by absolvovali všetci ostatní maturanti. Napokon nesmieme zabúdať na talentovaných žiakov. Legislatíva by im mala znovu otvoriť  možnosť rozvíjať ich talent v špeciálnych triedach so zameraním na matematiku, informatiku a prírodné vedy.
 
Prezentáciu z konferencie: Matematické vzdelávanie – zmeny pre budúcnosť, ktorá sa uskutočnila dňa 2. 4. 2019 na pôde Národnej rady SR si môžete stiahnuť TU.
 
Spoločné vyhlásenie, ku ktorému sa svojím podpisom pridalo mnoho významných účastníkov konferencie, zástupcov zamestnávateľov, akademickej obce, základných a stredných škôl, rôznych štátnych a ďalších významných inštitúcií si môžete stiahnuť TU.