ENG

logo

facebook

AKTUALITY

RÚZ: Ekonomika potrebuje stimul, nie brzdy

15.06.2020

Zavádzanie nových nepriamych daní v dobe po koronavírusovej pandémii môže mať fatálne následky. Prenášanie bremena na plecia tých najviac skúšaných nie je riešením.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ako zástupca firiem poskytujúcich tisíce pracovných miest odmieta zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré sa v uplynulých dňoch začalo skloňovať v Bratislave aj Bruseli. Zamestnávatelia vyzývajú ministra, aby upustil od plánov zavádzania nových nepriamych daní a zároveň, aby sa ohradil voči plánom Európskej únie, zavádzať nové európske dane.
 
Tvrdé dopady koronavírusovej pandémie na svetovú aj slovenskú ekonomiku priniesli bezprecedentné opatrenia vyžadujúce nebývalú štátnu pomoc. Podnikatelia sú za ňu vďační, avšak upozorňujú, že by spätné pokrývanie týchto nákladov zavádzaním nových nepriamych daní nebolo férové. 
 
Vítaná pomoc ale za akú cenu
Podľa rovnakej logiky slovenskí podnikatelia odsudzujú polemiky o zavádzaní nových celoeurópskych daní, ktoré by pokrývali náklady na zadlženie súvisiace s požičaným kapitálom na stimuláciu ekonomiku. Vyčlenenie nového „peňazovodu“ v objeme 750 miliárd eur je vítanou možnosťou pre oživenie európskej ekonomiky. Predstava, že spolu s touto skupinou fondov vznikne taktiež súbor nových zdrojov príjmov Európskej únie v podobe ďalších daní však nie je správna.
 
Zavedenie nového zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, poplatku z nerecyklovaných plastových obalov a príjmu z obchodovania s emisiami kritizovalo podnikateľské prostredie už pri prvom návrhu viacročného finančného rámca v roku 2018. Výhrady neboli v európskych inštitúciách tlmočené dostatočne hlasne a Európska komisia nielenže z pôvodných zámerov neustúpila, ale prišla s novými návrhmi na zavedenie ďalších európskych daní.
 
V posledných dňoch sa čoraz intenzívnejšie skloňuje, digitálnej dane pre nadnárodné digitálne spoločnosti, či korporátne poplatky pre nadnárodné korporácie.
 
Riskantné opatrenia
Zamestnávatelia varujú, že takéto opatrenia zavedené bez diskusie s jednotlivými krajinami a sektormi a s nerešpektovaním regionálnych, či odvetvových rozdielov prinášajú riziká fatálneho rozsahu. Zavedenie princípu poplatkov na základe spoločného konsolidovaného daňového základu firiem, ktorý je zvažovaný v prípade zavedenia korporátnych daní vzbudzuje obavy z narušenia doteraz platných pravidiel Európskej únie. Cielenie len na vybrané spoločnosti, ktoré by platili za svoju veľkosť a úspech by ich zas mohlo vyháňať mimo teritórium Európskej únie.
 
V oboch prípadoch zavedenie nových daní vo všeobecnosti poškodí konkurencieschopnosť európskych podnikateľov. V prípade Slovenska by zvýšenie daňového zaťaženia mohlo vyvolať fatálne následky v podobe škrtov investícií, či odchodu firiem do zahraničia. Podľa analýzy Paying Taxes 2020 Svetovej banky je Slovensko v jednoduchosti a nákladovosti daňového a odvodového zaťaženia na 55.mieste. V rámci krajín Európskej únie a EFTA má krajina štvrté najvyššie daňové a odvodové zaťaženie.
 
Namiesto najľahších riešení potrebujeme koncept
Zhoršovanie tohto stavu v čase, kedy prichádza nová vláda a sľubuje pro podnikateľské reformy, nie je morálne. Taktiež nesprávne by bolo hľadať peniaze potrebné na krízovú stimuláciu ekonomiky u podnikateľov – teda tam, kde majú samotné stimuly smerovať.
Namiesto hľadania najjednoduchších riešení by mal štát hľadať zdroje na financovanie ekonomických stimulov v úsporách. Ich možnosti sú pre v posledných rokoch sa rozrastajúci štátny aparát na Slovensku stále značné, čomu bola venovaná aj časť predvolebných programov súčasných koaličných partnerov.
 
Ekonomika tiež potrebuje znižovať neistotu. Aj pri ústupe zdravotných rizík súvisiacich s koronavírusom potrebuje podnikateľské prostredie poznať presné scenáre, ktoré môžu nastať pri prípadnom ďalšom zhoršení epidemickej situácie. Potrebuje poznať možné schémy podpory, ich rozsah i to, aké zásoby si pre budúcnosť musí vytvárať, a či sa smie spoľahnúť na štátnu podporu investícií.
 
Núdzový stav z marca 2020 priniesol drastické opatrenia, ktoré bolo možné kvôli bezprecedentnosti pandemickej situácie pochopiť. Do budúcna však nielen podnikatelia potrebujú vidieť, že štát disponuje inteligentnejšími karanténnými a ďalšími protiepidemiologickými nástrojmi, ktorými dokáže reagovať bez vypínania krajiny. Prípravu chytrých systémov musí byť vidieť aj v čase, keď prevláda dojem ústupu koronavírusu.
 
Nepremrhajme príležitosť
S prípadnými núdzovými stavmi, nielen epidemiologického pôvodu, súvisí aj ďalší súbor opatrení, ktorý musí štát urýchlene a systémovo nastaviť. Pre bezprecedentné situácie musí existovať komunikačný systém medzi domácimi podnikateľmi a štátom kupujúcim mimoriadne služby a tovar. Posledná kríza totiž ukázala nekoncepčnosť štátnych nákupov, ktoré boli často predražené a zbytočne smerovali do zahraničia.
 
Podnikatelia musia mať v krízových situáciách pripravený masívny a rýchly prístup k hotovosti. Opatrenia činené často niekoľko mesiacov po strate akejkoľvek hotovosti totiž znemožňujú splácanie záväzkov. Následná druhotná platobná neschopnosť potom spúšťa často fatálne následky.
Republiková únia zamestnávateľov apeluje na vládu, aby zrýchlila digitalizačné procesy verejnej správy. Neskorá reakcia na pandemickú situáciu a následnú ekonomickú krízu je totiž často spôsobená ručným spracovaním jednotlivých prípadov firiem, čo zahlcuje štátny aparát a vyvoláva existenčné problémy podnikateľov v problémoch.
 
Doba post koronavírusová môže byť v mnohých smeroch príležitosťou. Pre inovácie, modernizáciu aj zmenu vzťahu štát – podnikateľ. Ak však štát na oživenie ekonomiky hľadí prizmou starých prístupov, pôjde iba o ďalšiu premárnenú príležitosť.