POZIČNÝ DOKUMENT O POLITIKE EÚ V OBLASTI ENERGETIKY A KLÍMY PO ROKU 2012

STREDOEURÓPSKE A VÝCHODOEURÓPSKE PRIEMYSELNÉ FEDERÁCIE
RAKÚSKO, CHORVÁTSKO, ČESKÁ REPUBLIKA, MAĎARSKO, RUMUNSKO, SLOVENSKO, SLOVINSKO

Úvod

Riešenie klimatických zmien je jednou z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelíme.  Stredoeurópske a východoeurópske (CEE) priemyselné federácie* sa snažia o dosiahnutie udržateľnej ochrany klímy. V súlade s tým zdôrazňujú, že ciele EÚ týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) a zvýšenia energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 sú nespochybniteľné. S ohľadom na zásadné úsilie, ktoré bude potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov, demonštruje tento jednoznačný záväzok zmysel priemyslu pre zodpovednosť voči spoločnosti a životnému prostrediu.

Tvorcovia politiky však nesú zodpovednosť za vytvorenie ekonomicky životaschopnej budúcnosti. Priemyselné federácie CEE preto podporujú politickú víziu nízko uhlíkovej ekonomiky s výrazne nižšími emisiami skleníkových plynov (GHG), avšak pod podmienkou, že bude zabezpečená prediktabilita a zohľadnené potrebné technologické prelomy tak, aby sa Európe podarilo zachovať jej silnú priemyselnú základňu.

Súčasný stav európskej politiky v oblasti energetiky a klímy

Súčasným politikám EÚ chýba konzistentnosť, čo najlepšie dokladá duplicita v podobe niekoľkých súčasne prebiehajúcich iniciatív (plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, efektívne využívanie zdrojov, plány pre energetiku a dopravu) a nekonzistentné stanovovanie cieľov. Napríklad v priebehu prípravy smernice o energetickej efektívnosti bude treba stanoviť nové ciele limitujúce absolútnu spotrebu energie. Tento krok ovplyvní už stanovené politické ciele pre klímu aj už navrhnuté ciele pre obnoviteľnú energiu.

Jednostranné prístupy rozhodujúcich činiteľov k celkovej politike EÚ v oblasti energetiky a klímy často zanedbávajú potenciálne negatívne vplyvy politiky na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Vedecké nástroje modelovania používané útvarmi Komisie na hodnotenie vplyvov nie sú určené na posudzovanie takýchto ďalekosiahlych perspektív politiky. Modely sú diskutabilné, pretože nezahŕňajú všetky ekonomické aspekty potenciálnych opatrení a ich údajovej základni chýba transparentnosť (Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050).

V dôsledku nedostatočného politického rámca musí EÚ riešiť technologické nedostatky v relevantných oblastiach (tzn. v energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energii), ktoré sú ešte vypuklejšie, ak porovnávame technologický vývoj v Európe s ostatnými poprednými krajinami tejto oblasti ako napr. s Čínou alebo USA. 

Prečo Európa potrebuje upraviť svoju politiku v oblasti zmeny klímy

Priemyselné federácie CEE vyjadrujú svoj zásadný nesúhlas s jednostrannou zmenou cieľa zníženia emisií CO² o 20% do roku 2020.  Podmienky ponuky EÚ pre posunutie hranice až na 30% zníženia emisií do 2020 v porovnaní s rokom 1990 sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí naplniť. Ako dokazujú výsledky Konferencie o zmene klímy v Durbane z roku 2011, ostatné rozvinuté krajiny sa nezaväzujú k porovnateľnému zníženiu emisií a ani rozvojové krajiny neprispievajú podľa svojich možností a zodpovednosti k dosiahnutiu podobného cieľa.

Na dlhodobé prognózy vplýva mnoho nepredvídateľných premenných a preto neumožňujú prijať spoľahlivé ďaleko siahajúce opatrenia. Príčinou je jednak vysoká protirečivosť údajovej základe Komisie,  ale hlavne rozchádzajúce sa stanoviská vedeckej obce. Záväzné a nepružné ciele vyslovené v absolútnych číslach na dlhé obdobia je preto treba jednoznačne odmietnuť. Namiesto toho musí dlhodobá politická vízia zohľadniť technologické potenciály.

Akékoľvek európske ciele súvisiace so znižovaním emisií skleníkových plynov a zdrojmi obnoviteľnej energie sa musia odvíjať od širokého konsenzu s podporou všetkých relevantných sektorov, aby bolo zaručené dosiahnutie predpovedateľného podnikateľského prostredia pre priemysel. Preto každá krátkodobá právna zmena povedie iba k ďalšej neistote, negatívne ovplyvní súčasné investičné rozhodnutia podnikov o dlhodobých strategických perspektívach a spôsobí, že budú váhať s investovaním do opatrení a vybavenia potrebného na zvyšovanie energetickej účinnosti.

Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) vo svojej súčasnej štruktúre s mierou znižovania emisií o 1,74% ročne neposkytuje dlhodobú strategickú perspektívu pre energeticky intenzívny priemysel. Presadzovanie takejto cesty znižovania aj po roku 2020 by mohlo ohroziť udržanie priemyselnej základne v Európe.

Systém ETS bol vytvorený na dosiahnutie zníženia emisií v odvetviach relevantných pre ETS a v sektore energetiky s čo najnižšími nákladmi. Znižovanie emisií skleníkových plynov z veľkej časti nezávisí od vývoja cien emisií CO² ale od limitu, ktorý je nastavený realisticky – zodpovedá potenciálu technologického vývoja a zároveň zohľadňuje aj potenciálne negatívne vplyvy na konkurencieschopnosť.

Zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a stimulovanie nových technologických pokrokov nezávisí len od ceny emisií CO², ale aj od koherentnosti rôznych nástrojov politiky s požadovanými strategickými úsiliami v oblasti technológií. Vyššie ciele obnoviteľnej produkcie a silnejšie signály súvisiace s cenou emisií CO² iba ťažko postačia na stimuláciu vývoja nových technológií. Skúsenosti z EU-ETS takúto kauzalitu v súčasnosti nepotvrdzujú.

Nové perspektívy pre  Európu s nižšími emisiami

Udržanie priemyselnej základne EÚ: zo strategických dôvodov siahajúcich od  bezpečnosti distribúcie až po rôzne prínosy konkurencieschopnosti produktov, sa Európa musí zamyslieť nad hodnotou svojej priemyselnej základne. Znamená to, že sa treba vyhýbať všetkým politickým opatreniam, ktoré by mohli spôsobiť únik emisií a ohroziť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu napr. prostredníctvom politicky motivovaného zásahu do ETS, riskujúc tak disproporčné zvýšenie ceny emisií.

Príprava na radikálnu zmenu technológií: namiesto spoliehania sa na ciele stanovené zhora nadol so spomínanými prípadnými vplyvmi na inovácie, sú radikálne zmeny technológií jediným udržateľným spôsobom dosiahnutia nízkouhlíkového a vysoko konkurenčného hospodárstva. Požadujeme vytvorenie ambicióznej európskej technologickej iniciatívy – so zameraním na nové technológie pre stavby, mobilitu a obnoviteľnú energiu – ktorá by stimulovala investície do výskumu a vývoja a šírenia energetických technológií podobných tým, ktoré už existujú v USA a Číne.

Vytvorenie nových finančných nástrojov: s ohľadom na rozpočtové obmedzenia musí byť dodatočné financovanie poskytnuté zo zdrojov EÚ a na tieto účely je treba vytvoriť nové finančné mechanizmy (napr. trastové fondy, rizikový kapitál). Nové finančné nástroje sú potrebné na zhromažďovanie a presmerovanie súkromného kapitálu do nových investícií, ktoré podľa konzervatívnych odhadov presiahnu ročne dve percentá HDP.

Zameranie sa na náklady používateľov: ekonomické hodnotenie si ďalej vyžaduje jemnejšie rozlišovanie medzi potrebnými investíciami a nákladmi používateľov (napr. na lízing a prenájom), ktoré by riešilo dlhodobé investovanie do infraštruktúry, budov a transformačných jednotiek.

Podpora strednodobých krokov s dlhodobou víziou: prvoradým cieľom, najmä v blízkej budúcnosti, bude dosiahnutie zásadných technologických pokrokov, ktoré Európe umožnia udržať si životaschopné ekonomické štruktúry a pozíciu popredného hráča na už dnes konkurenčnom svetovom trhu. Okrem toho bude nevyhnutné starostlivo prehodnotiť aj všetky súčasné investície, predovšetkým zvážiť ich súlad s plánovanými dlhodobými ekonomickými štruktúrami.

Dôraz na konkrétne nákladovo efektívne opatrenia: všeobecná orientácia politiky na strednodobé a dlhodobé ciele výrazne spomaľuje zavádzanie konkrétnych nákladovo efektívnych opatrení, ktoré sú extrémne dôležité pre dosiahnutie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie.

KONFEDERÁCIA MAĎARSKÝCH ZAMESTNÁVATEĽOV A PRIEMYSELNÍKOV – MGYOSZ

Kossuth Lajos tér 6-8

H-1055 Budapešť

Tel.: + 36 1 474 2041

Fax: + 36 1 474 2065

Web: http://www.mgyosz.hu

REPUBLIKOVÁ ÚNIA ZAMESTNÁVATEĽOV SLOVENSKA - RÚZ

Digital Park II, Einsteinova 23

SK-851 01 Bratislava

Tel.: + 421 2 33014280

Fax: + 421 2 33014690

Web: http://www.ruzsr.sk

FEDERÁCIA RAKÚSKEHO PRIEMYSLU - IV

Schwarzenbergplatz 4- PO Box 61

A-1031 Viedeň

Tel.: + 431 711350

Fax: + 431 711352910

Web: http://www.iv-net.at

ZVÄZ ZAMESTNÁVATEĽOV SLOVINSKA - ZDS

Dimiceva 9

SLO-1000 Ľubľana

Tel.: + 386 1 563 4880

Fax: + 386 01 432 7214

Web: http://www.zds.si/en

ZVÄZ PRIEMYSLU A DOPRAVY ČESKEJ REPUBLIKY - SPCR

Freyova 948/11

CZ-190 05 Praha 9 - Vysočany

Tel.: + 420 225 27911

Web: http://www.spcr.cz

ZVÄZ ZAMESTNÁVATEĽOV CHORVÁTSKA - HUP

Ulica Pavla Hatza, 12

CRO-10000 Záhreb

Tel.: + 385 1 48 97 555

Fax: + 385 1 48 97 556

Web: http://www.hup.hr

ALIANTA CONFEDERATIILOR PATRONALE DIN ROMANIA - ACPR

Bdul. Mircea Eliade 2/1

Bukurešť

Rumunsko

Tel.: + 40 21 231 61 92 Fax: + 40 21 231 61 93

Web: www.acpr.com.ro

Mail: office@acpr.com.ro