Zavádzanie selektívnych daní a odvodov kriví celé podnikateľské prostredie – zamestnávatelia upozorňujú na negatívne dopady zavedenia novej dane v oblasti potravinárstva
Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú, že nekontrolovateľné zavádzanie nových selektívnych daní a odvodov pre vybrané sektory môže zásadne ohroziť stabilitu slovenských podnikov. Zároveň zdôrazňujú, že na nesystémové opatrenia dopláca v konečnom dôsledku celá krajina – podniky v podobe nižšej konkurencieschopnosti, a domácnosti zase v podobe rastúcich cien tovarov a služieb. Za obzvlášť sporné preto považujú aktuálne snahy o zavedenie dane zo sladených nápojov, ktoré v praxi spôsobí opätovné zvyšovanie inflácie a negatívne zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Len nedávno avizovalo ministerstvo financií svoj zámer zaviesť daň zo sladených nápojov, pričom argumentuje tým, že ide o efektívny nástroj na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. Zamestnávatelia združení v RÚZ s týmto návrhom nesúhlasia. Upozorňujú, že ide o diskriminačné zdanenie jednej špecifickej kategórie potravín a nápojov bez priamych zdravotných benefitov, čo potvrdzujú aj skúsenosti zo zahraničia, kde sa zavedenie tejto dane ukázalo ako neefektívne. „Ako príklad možno uviesť Maďarsko, Belgicko, Francúzsko či Fínsko, kde nie je možné vyvodiť záver či zavedenie dane prispelo k zdravšiemu spôsobu života spotrebiteľov, nakoľko miera nadváhy klesla len v jednej z týchto krajín. V Mexiku, paradoxne, miera obezity po zavedení dane ešte viac stúpla,“ uvádza sa v stanovisku RÚZ. Zamestnávatelia zároveň zdôrazňujú, že konzumácia sladených nápojov v Európe aj na Slovensku v uplynulých rokoch kontinuálne klesá. Rovnako stabilne sa znižuje aj konzumácia sladených nápojov medzi deťmi. „Kalórie prijaté zo sladených nápojov predstavujú len menej ako 3% celkového kalorického príjmu obyvateľstva. Prípadné zavedenie dane však spotrebiteľov od ich konzumácie neodradí, no naopak, povedie k výraznému nárastu cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach,“ konštatujú zamestnávatelia.
Daň zo sladených nápojov zaviedlo pred časom aj Nórsko a Izrael, tieto krajiny ju však napokon zrušili, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti. Zamestnávatelia upozorňujú, že obdobná situácia môže už čoskoro nastať aj na Slovensku. Výsledkom zavedenia dane totiž bude opätovný nárast inflácie cien potravín a nápojov. Priemerné ceny nealkoholických nápojov na Slovensku sú pritom už dnes nad priemerom Európskej únie (EÚ), a výrazne drahšie ako v okolitých krajinách. „Daň zo sladených nápojov je regresívnou daňou – výrazne viac postihuje obyvateľov z nižších sociálno-ekonomických skupín, ktorí na tejto dani zaplatia väčšiu časť svojich príjmov v porovnaní s lepšie ekonomicky situovanými skupinami obyvateľstva,“ uvádza sa v stanovisku RÚZ.
Zamestnávatelia zároveň zdôrazňujú, že obezita je vážnym celosvetovým zdravotným problémom. Aj z tohto dôvodu výrobcovia sladených nápojov na Slovensku, ako prví a zatiaľ aj jediní, reagovali na výzvu EÚ na zníženie objemu pridaného cukru v ich sladených nápojoch. Argumenty pre zavedenie dane preto považujú za nepodložené a žiadajú o vecnú diskusiu s kompetentnými. „Spoločným cieľom by malo byť zavádzanie skutočne systémových opatrení. Jedine relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane z ktorej by zamestnávateľský sektor jednoznačne nemal byť vyňatý,“ dodávajú zamestnávatelia združení v RÚZ.
